Belehrad 28. júna (TASR) - Ako hrdinu a bojovníka za slobodu oslavovali dnes srbskí politici, médiá a umelci vraha rakúsko-uhorského následníka trónu, arcivojvodu Františka Ferdinanda d'Este, ktorého atentát presne pred 100 rokmi viedol k vypuknutiu prvej svetovej vojny. Napísala o tom agentúra DPA.

Srbský nacionalista Gavrilo Princip bol "bojovník za slobodu", povedal belehradskému denníku Politika uznávaný srbský filmový režisér Emir Kusturica.

Atentátnik Gavrilo Princip mal 19 rokov, keď 28. júna 1914 v Sarajeve zabil následníka trónu. "Principova strela za slobodu a spravodlivosť", napísali dnes belehradské Naše novine.

Foto: TASR/AP

Takáto charakteristika atentátnika ukazuje na pretrvávajúce rozdiely v Bosne, keďže podľa Chorvátov a Moslimov Principov atentát na Františka Ferdinanda vyústil v územné ašpirácie a neskôr hegemóniu Srbska v bývalej Juhoslávii a k jej násilnému rozpadu v 90. rokoch.

Organizátori dnešných oficiálnych akcií v Sarajeve dúfali, že tieto podujatia prispejú k zmiereniu po rozpade bývalej Juhoslávie. Bosnianski Srbi si však naplánovali vlastnú oslavu v turistickom stredisku pri Višegrade na východe krajiny a už v piatok odhalili sochu Principovi vo východnej časti Sarajeva, kde žijú prevažne Srbi.

"Princip zabil zotročovateľov a okupantov," uviedol Kusturica v narážke na Rakúsko-Uhorsko, ktoré v roku 1878 anektovalo Bosnu a Hercegovinu.

Foto: TASR/AP

Niektorí bosnianski Srbi, ktorí tvoria tretinu obyvateľstva krajiny, chceli využiť 100. výročie atentátu a Principovu filozofiu na svoje snahy o samostatný štát. "Od Principových myšlienok k nezávislosti Republiky Srbskej" (v Bosne), stálo v titulku najväčšieho srbského denníka Novosti.

"Myšlienky Gavrila Principa o slobode posilnia našu autonómiu až do nezávislosti," uviedol Milorad Dodik, prezident Republiky Srbskej v Bosne, ktorá tvorí polovicu Bosny a Hercegoviny. Povedal, že Republika Srbská sa bude usilovať o odtrhnutie po tom, ako sa v Škótsku uskutoční v októbri referendum o jej nezávislosti od Británie.

Sarajevo si pripomína 100. výročie atentátu výzvou na jednotu rozdelenej krajiny

Posolstvom za jednotu rozdelenej Bosny a Hercegoviny, sužovanej hlbokými sociálnymi a ekonomickými problémami, si dnes Sarajevo pripomenulo 100. výročie atentátu na následníka rakúsko-uhorského trónu, arcivojvodu Františka Ferdinanda d'Este - udalosti, ktorá rozpútala prvú svetovú vojnu.

Stredobodom pozornosti v sérii dnešných kultúrnych a športových akcií k tomuto jubileu je koncert Viedenských filharmonikov v bosnianskom hlavnom meste, kde atentátnik Gavrilo Princip v jasné júnové ráno v roku 1914 zastrelil Františka Ferdinanda i jeho manželku.

Vedúci predstavitelia Srbska a bosnianskych Srbov, ktorí považujú atentátnika za hrdinu, oficiálne spomienkové akcie v Sarajeve bojkotovali. Tvrdili, že sú pokusom o spojenie vojnových konfliktov, ktoré otvorili a uzavreli 20. storočie, a snahou pripísať vinu za ne práve im.

Viedenskí filharmonici dnes vystúpia na koncerte v renovovanej sarajevskej sále, známej pod názvom Viječnica, kde sa arcivojvoda František zúčastnil 28. júna 1914 na recepcii. Cestou z nej arcivojvodu i jeho manželku atentátnik Princip zastrelil.

Budovu Viječnice, postavenú v novomaurskom štýle, ktorá sa neskôr stala národnou knižnicou, zničil v roku 1992 požiar vyvolaný ostreľovaním bosnianskosrbskými silami. Zhoreli v ňom takmer dva milióny kníh, napísala agentúra Reuters.

Koncertný majster Viedenských filharmonikov, profesor Clemens Hellsberg, na tlačovej konferencii v piatok vyzdvihol, že "ide o symbolický koncert na symbolickom mieste". "Chceme poskytnúť víziu spoločnej budúcnosti v mieri," uviedol.

Dirigent Franz Welser-Most poznamenal, že rakúsky skladateľ Alban Berg, ktorého "Tri skladby pre orchester" zaznejú na dnešnom koncerte, schvaľoval vypuknutie prvej svetovej vojny, jeho dielo však "opisuje cestu k vojne a nešťastie, ktoré prináša".

Na večernom koncerte sa okrem iných hostí zúčastní aj rakúsky spolkový prezident Heinz Fischer.

Lídri 28-člennej Európskej únie si 100. výročie atentátu pripomenuli už vo štvrtok v belgickom meste Ypres, ktoré je synonymom vojnového vraždenia.