FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Merz sa ešte vráti do Bundestagu, aby zložil slávnostnú prísahu. Na programe dňa v Berlíne je aj vymenovanie a prísaha 17 ministrov.
Autor TASR
,aktualizované Berlín 6. mája (TASR) - Predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz sa v utorok oficiálne stal novým nemeckým spolkovým kancelárom po tom, ako ho do funkcie vymenoval spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier a zložil slávnostnú prísahu. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry DPA.
Merz si prezval vymenúvací dekrét v prezidentskom Paláci Bellevue po tom, ako šéfa nemeckých konzervatívcov zvolil Spolkový snem (Bundestag). Dostatočnú podporu v tajnom hlasovaní však neočakávane získal až na druhý pokus, hoci nová vládna koalícia jeho bloku CDU/CSU má v parlamente väčšinu.
Po vymenovaní prezidentom sa z právneho hľadiska začalo funkčné obdobie Merza ako desiateho kancelára Nemeckej spolkovej republiky. Na poste nahradil sociálneho demokrata Olafa Scholza, ktorého vládna koalícia sa rozpadla presne pred pol rokom.
Merz sa následne vrátil do Bundestagu, kde zložil slávnostnú prísahu. Prisľúbil v nej okrem iného, že bude venovať svoju silu blahu nemeckého ľudu, jeho rozvoju a ochrane. „Tak mi Boh pomáhaj,“ doplnil.
Na programe dňa v Berlíne je aj vymenovanie a prísaha 17 ministrov. V novom kabinete bude desať mužov a osem žien, dopĺňa DPA s tým, že CDU a SPD budú mať vo vláde po sedem členov a CSU troch ministrov. Vicekancelárom bude minister financií Lars Klingbeil z SPD.
TASR prináša profil v poradí desiateho nemeckého kancelára od roku 1949:
Joachim-Friedrich Martin Josef Merz sa narodil 11. novembra 1955 v meste Brilon v Severnom Porýní-Vestfálsku. Po maturite v roku 1975 a absolvovaní ročnej vojenskej služby študoval v rokoch 1976 – 1982 právo a politológiu v Bonne a v Marburgu. Počas štúdií sa v roku 1981 oženil s budúcou právničkou a v súčasnosti sudkyňou Charlotte Gassovou, s ktorou má tri deti.
V rokoch 1985 až 1986 pôsobil ako sudca na okresnom súde v Saarbrückene a od roku 1986 pracoval tri roky ako právnik pre nemecký Zväz chemického priemyslu v Bonne a vo Frankfurte nad Mohanom.
Už ako 17-ročný vstúpil v roku 1972 do Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a aktívne sa angažoval v jej mládežníckej organizácii (Junge Union). Profesionálnu politickú kariéru začal v roku 1989 zvolením za poslanca Európskeho parlamentu. Po piatich rokoch sa stal poslancom Spolkového snemu (Bundestag), ktorého členom bol v rokoch 1994 až 2009 a následne tiež od roku 2021. V rokoch 2000 až 2002 zastával post predsedu poslaneckého klubu CDU/CSU v Spolkovom sneme, rovnako aj od 15. februára 2022. Po voľbách do Bundestagu v roku 2002 musel túto pozíciu prenechať šéfke CDU Angele Merkelovej.
Veľkú časť Merzovej politickej kariéry poznačila práve rivalita s Merkelovou, s ktorou súperil tak o vedúce pozície v CDU, ako aj v parlamentnom klube. Z týchto politických súbojov však vyšiel vždy ako porazený.
V roku 2009 Spolkový snem opustil, po 20 rokoch sa z politiky stiahol a prešiel do sféry podnikania. Vystriedal rôzne riadiace i dozorné rady vo veľkých spoločnostiach. Okrem iného pracoval ako právnik a senior poradca v medzinárodnej právnickej firme Mayer Brown a v rokoch 2009 – 2019 bol predsedom Atlantik-Brücke, vplyvnej neziskovej organizácie podporujúcej spoluprácu a väzby medzi Nemeckom, Európou a Severnou Amerikou. Nakoniec, od roku 2016, predsedal nemeckej pobočke amerického investičného giganta BlackRock. Po návrate do politiky z tohto postu začiatkom roku 2020 odstúpil.
Lobista, úspešný právnik a odborník na financie sa začal opäť politicky angažovať na jeseň 2018. Stalo sa tak po tom, ako Merkelová v októbri 2018 oznámila, že v decembri už nebude kandidovať na post šéfky strany a po skončení funkčného obdobia v roku 2021 sa nebude uchádzať ani o post nemeckej kancelárky. Cesta návratu do politiky bola voľná. Kreslo predsedu CDU sa mu ale v decembri 2018 nepodarilo získať, prehral súboj s Annegret Krampovou-Karrenbauerovou. Ani druhý pokus v januári 2021 nevyšiel, začiatkom roku 2021 podľahol Arminovi Laschetovi.
Úspešný bol až tretí pokus v januári 2022. Zvolenie Merza za predsedu kresťanských demokratov definitívne uzatvorilo éru Angely Merkelovej, pretože dvaja predchodcovia nového šéfa CDU boli vnímaní ako jej nasledovníci. Nastupujúci predseda mal podporu najmä tej časti strany, ktorá požadovala návrat ku konzervatívnejším koreňom, čo bolo v protiklade so strednou cestou presadzovanou Merkelovou. Sám sa zaviazal, že „otočí stranu o 180 stupňov“.
CDU posilnila pod jeho vedením konzervatívny profil, do centra pozornosti dostala liberálnu hospodársku politiku, je za opätovné využívanie jadrovej energetiky (Nemecko opustilo jadro v apríli 2023).
„Konzervatívec starej školy“ Merz zastáva tvrdý postoj k imigrácii – kritizoval napríklad liberálne sociálne dávky a obvinil ukrajinských utečencov zo „sociálnej turistiky“. Za tento výrok sa neskôr ospravedlnil. Podporuje Kyjev, ako aj dodávky rakiet dlhého doletu Taurus, teda to, čo jeho predchodca Scholz odmietal z obáv, že by tento krok zatiahol Nemecko do vojny na Ukrajine.
Oficiálne potvrdenie kandidatúry CDU/CSU na post spolkového kancelára získal Merz 23. septembra 2024. Po víťazstve v predčasných parlamentných voľbách (23. februára 2025) dal najavo, že nemieni strácať čas a novú vládu chce zostaviť do veľkonočných sviatkov. Stalo sa a Friedrich Merz 9. apríla 2025 na tlačovej konferencii v Berlíne oznámil, že Nemecku bude po piatykrát v dejinách vládnuť tzv. veľká koalícia zložená z CDU/CSU a sociálnych demokratov z SPD.
Širokú diskusiu na nemeckej politickej scéne a vlnu protestov vyvolalo koncom januára 2025, tesne pred voľbami do Bundestagu, hlasovanie v Spolkovom sneme, počas ktorého krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) podporila Merzov päťbodový plán sprísnenia azylovej politiky. Nový spolkový kancelár však akúkoľvek povolebnú spoluprácu s AfD viackrát opakovane odmietol.
Do úradu nemeckého kancelára sa sťahuje 69-ročný Friedrich Merz, ktorého hobby je lietanie. Vo vládnej budove na brehu rieky Spréva v Berlíne tak zasadne prvýkrát šéf spolkového kabinetu s pilotným preukazom.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok privítala zvolenie Friedricha Merza (CDU/CSU) za nemeckého kancelára. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na zvolenie vyjadril nádej, že Merz posilní úlohu Nemecka v rámci západných krajín. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„S vami vstupuje do kancelárskeho úradu osvedčený priateľ a expert na Európu. Budeme spoločne pracovať na (dosiahnutí) silnej a konkurencieschopnejšej Európy,“ napísala von der Leyenová na platforme X. V minulosti pôsobila v nemeckej vláde za CDU ako ministerka obrany.
„Úprimne blahoželám Friedrichovi Merzovi k jeho zvoleniu za nového nemeckého spolkového kancelára,“ napísal Zelenskyj v príspevku na X. „Ukrajina je veľmi vďačná za podporu Nemecka a jeho obyvateľov. Vaša pomocná ruka zachránila tisíce a tisíce ukrajinských životov... Úprimne dúfame, že Nemecko bude ešte silnejšie a že uvidíme viac nemeckého vedenia v európskych a transatlantických záležitostiach,“ povedal ukrajinský líder.
„Gratulujem Friedrichovi Merzovi k zvoleniu za kancelára Nemecka. Som rád, že práve on bude viesť krajinu, ktorá je s nami v mnohých oblastiach tak úzko prepojená. S pánom kancelárom zdieľame spoločný pohľad na nutnosť boja s nelegálnou migráciou, na obranu a bezpečnosť, či na to, ako dosiahnuť, aby Európa zostala konkurencieschopná. To všetko je naozaj dobrým prísľubom pre budúcu spoluprácu,“ napísal na X český premiér Petr Fiala. „Som presvedčený, že pod jeho vedením bude Nemecko hnacou silou efektívnej, bezpečnej a prosperujúcej Európy,“ doplnil prezident ČR Petr Pavel.
Šéf NATO Mark Rutte uviedol, že sa teší na vzájomnú spoluprácu s cieľom udržať Alianciu silnú. „Vaše vedenie bude kľúčové, zatiaľ čo budeme pracovať na zaistení pripravenosti a schopnosti odstrašovať a brániť, aby sme udržali našich ľudí v bezpečí,“ napísal Rutte na X.
Ku gratuláciám sa pripojil aj poľský premiér Donald Tusk a predseda Európskej rady António Costa.
Francúzsky prezident Macron tiež zagratuloval Merzovi k zvoleniu a potvrdil stredajšie spoločné rokovania v Paríži. "Gratulujem vám k inaugurácii drahý kancelár. Je na nás, aby sme urýchlili náš európsky program pre suverenitu, bezpečnosť a konkurencieschopnosť. Pre Francúzov, Nemcov a všetkých Európanov. V rámci spolupráce sa uvidíme zajtra v Paríži," napísal na sieti X.
Voľbu kancelára uvítal aj taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani a premiérka Giorgia Meloniová. „Gratulujem Friedrichovi Merzovi k zvoleniu za nemeckého spolkového kancelára... spolupráca medzi Talianskom a Nemeckom je nevyhnutná pri riešení výziev, ktoré charakterizujú súčasný medzinárodný kontext,“ povedala premiérka. „Som si istá, že spoločne budeme schopní dosiahnuť významné výsledky, a to nie len na bilaterálnej úrovni, ale aj na úrovni EÚ, G7, NATO a v hlavných medzinárodných aktoch,“ dodala.
„Spoločná hranica znamená aj spoločnú zodpovednosť - teším sa na priateľskú spoluprácu medzi nami a našimi vládami,“ napísal rakúsky kancelár Christian Stocker na sieti X.
Predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz sa v utorok oficiálne stal novým nemeckým spolkovým kancelárom po tom, ako ho do funkcie vymenoval spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier a z jeho rúk prevzal menovací dekrét v prezidentskom paláci Bellevue.
Merz predtým zvolil do funkcie Spolkový snem (Bundestag). V tajnom hlasovaní sa to však neočakávane stalo až na druhý pokus, hoci nová vládna koalícia CDU/CSU a SPD má v parlamente väčšinu.
Merz je v poradí desiatym kancelárom Nemeckej spolkovej republiky a nahradil sociálneho demokrata Olafa Scholza, ktorého vládna koalícia sa rozpadla presne pred pol rokom.
TASR prináša prehľad vládnych koalícií v Nemecku od opätovného zjednotenia krajiny 3. októbra 1990.
Zdroj:
www.bundeswahlleiter.de
www.bundestag.de/parlament/wahlen
Od roku 1949 viedlo Nemecko deväť spolkových kancelárov. Najdlhšie vládol krajine Helmut Kohl, spolu 5870 dní, a len o desať dní menej Angela Merkelová, jediná žena na tomto poste.
Zdroj: https://www.bundeskanzler.de/bk-de/kanzleramt/bundeskanzler-seit-1949 https://www.bundeskanzler.de/resource/blob/1905334/1844926/4d56c3f6da9a272e13fde91975ae13e2/kanzler-pdf-data.pdf?download=1
Merz si prezval vymenúvací dekrét v prezidentskom Paláci Bellevue po tom, ako šéfa nemeckých konzervatívcov zvolil Spolkový snem (Bundestag). Dostatočnú podporu v tajnom hlasovaní však neočakávane získal až na druhý pokus, hoci nová vládna koalícia jeho bloku CDU/CSU má v parlamente väčšinu.
Po vymenovaní prezidentom sa z právneho hľadiska začalo funkčné obdobie Merza ako desiateho kancelára Nemeckej spolkovej republiky. Na poste nahradil sociálneho demokrata Olafa Scholza, ktorého vládna koalícia sa rozpadla presne pred pol rokom.
Merz sa následne vrátil do Bundestagu, kde zložil slávnostnú prísahu. Prisľúbil v nej okrem iného, že bude venovať svoju silu blahu nemeckého ľudu, jeho rozvoju a ochrane. „Tak mi Boh pomáhaj,“ doplnil.
Na programe dňa v Berlíne je aj vymenovanie a prísaha 17 ministrov. V novom kabinete bude desať mužov a osem žien, dopĺňa DPA s tým, že CDU a SPD budú mať vo vláde po sedem členov a CSU troch ministrov. Vicekancelárom bude minister financií Lars Klingbeil z SPD.
Profil nového nemeckého kancelára Friedricha Merza
TASR prináša profil v poradí desiateho nemeckého kancelára od roku 1949:
Joachim-Friedrich Martin Josef Merz sa narodil 11. novembra 1955 v meste Brilon v Severnom Porýní-Vestfálsku. Po maturite v roku 1975 a absolvovaní ročnej vojenskej služby študoval v rokoch 1976 – 1982 právo a politológiu v Bonne a v Marburgu. Počas štúdií sa v roku 1981 oženil s budúcou právničkou a v súčasnosti sudkyňou Charlotte Gassovou, s ktorou má tri deti.
V rokoch 1985 až 1986 pôsobil ako sudca na okresnom súde v Saarbrückene a od roku 1986 pracoval tri roky ako právnik pre nemecký Zväz chemického priemyslu v Bonne a vo Frankfurte nad Mohanom.
Už ako 17-ročný vstúpil v roku 1972 do Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a aktívne sa angažoval v jej mládežníckej organizácii (Junge Union). Profesionálnu politickú kariéru začal v roku 1989 zvolením za poslanca Európskeho parlamentu. Po piatich rokoch sa stal poslancom Spolkového snemu (Bundestag), ktorého členom bol v rokoch 1994 až 2009 a následne tiež od roku 2021. V rokoch 2000 až 2002 zastával post predsedu poslaneckého klubu CDU/CSU v Spolkovom sneme, rovnako aj od 15. februára 2022. Po voľbách do Bundestagu v roku 2002 musel túto pozíciu prenechať šéfke CDU Angele Merkelovej.
Veľkú časť Merzovej politickej kariéry poznačila práve rivalita s Merkelovou, s ktorou súperil tak o vedúce pozície v CDU, ako aj v parlamentnom klube. Z týchto politických súbojov však vyšiel vždy ako porazený.
V roku 2009 Spolkový snem opustil, po 20 rokoch sa z politiky stiahol a prešiel do sféry podnikania. Vystriedal rôzne riadiace i dozorné rady vo veľkých spoločnostiach. Okrem iného pracoval ako právnik a senior poradca v medzinárodnej právnickej firme Mayer Brown a v rokoch 2009 – 2019 bol predsedom Atlantik-Brücke, vplyvnej neziskovej organizácie podporujúcej spoluprácu a väzby medzi Nemeckom, Európou a Severnou Amerikou. Nakoniec, od roku 2016, predsedal nemeckej pobočke amerického investičného giganta BlackRock. Po návrate do politiky z tohto postu začiatkom roku 2020 odstúpil.
Lobista, úspešný právnik a odborník na financie sa začal opäť politicky angažovať na jeseň 2018. Stalo sa tak po tom, ako Merkelová v októbri 2018 oznámila, že v decembri už nebude kandidovať na post šéfky strany a po skončení funkčného obdobia v roku 2021 sa nebude uchádzať ani o post nemeckej kancelárky. Cesta návratu do politiky bola voľná. Kreslo predsedu CDU sa mu ale v decembri 2018 nepodarilo získať, prehral súboj s Annegret Krampovou-Karrenbauerovou. Ani druhý pokus v januári 2021 nevyšiel, začiatkom roku 2021 podľahol Arminovi Laschetovi.
Úspešný bol až tretí pokus v januári 2022. Zvolenie Merza za predsedu kresťanských demokratov definitívne uzatvorilo éru Angely Merkelovej, pretože dvaja predchodcovia nového šéfa CDU boli vnímaní ako jej nasledovníci. Nastupujúci predseda mal podporu najmä tej časti strany, ktorá požadovala návrat ku konzervatívnejším koreňom, čo bolo v protiklade so strednou cestou presadzovanou Merkelovou. Sám sa zaviazal, že „otočí stranu o 180 stupňov“.
CDU posilnila pod jeho vedením konzervatívny profil, do centra pozornosti dostala liberálnu hospodársku politiku, je za opätovné využívanie jadrovej energetiky (Nemecko opustilo jadro v apríli 2023).
„Konzervatívec starej školy“ Merz zastáva tvrdý postoj k imigrácii – kritizoval napríklad liberálne sociálne dávky a obvinil ukrajinských utečencov zo „sociálnej turistiky“. Za tento výrok sa neskôr ospravedlnil. Podporuje Kyjev, ako aj dodávky rakiet dlhého doletu Taurus, teda to, čo jeho predchodca Scholz odmietal z obáv, že by tento krok zatiahol Nemecko do vojny na Ukrajine.
Oficiálne potvrdenie kandidatúry CDU/CSU na post spolkového kancelára získal Merz 23. septembra 2024. Po víťazstve v predčasných parlamentných voľbách (23. februára 2025) dal najavo, že nemieni strácať čas a novú vládu chce zostaviť do veľkonočných sviatkov. Stalo sa a Friedrich Merz 9. apríla 2025 na tlačovej konferencii v Berlíne oznámil, že Nemecku bude po piatykrát v dejinách vládnuť tzv. veľká koalícia zložená z CDU/CSU a sociálnych demokratov z SPD.
Širokú diskusiu na nemeckej politickej scéne a vlnu protestov vyvolalo koncom januára 2025, tesne pred voľbami do Bundestagu, hlasovanie v Spolkovom sneme, počas ktorého krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) podporila Merzov päťbodový plán sprísnenia azylovej politiky. Nový spolkový kancelár však akúkoľvek povolebnú spoluprácu s AfD viackrát opakovane odmietol.
Do úradu nemeckého kancelára sa sťahuje 69-ročný Friedrich Merz, ktorého hobby je lietanie. Vo vládnej budove na brehu rieky Spréva v Berlíne tak zasadne prvýkrát šéf spolkového kabinetu s pilotným preukazom.
Šéfka EK, Macron a Zelenskyj gratulovali Merzovi k zvoleniu
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok privítala zvolenie Friedricha Merza (CDU/CSU) za nemeckého kancelára. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na zvolenie vyjadril nádej, že Merz posilní úlohu Nemecka v rámci západných krajín. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„S vami vstupuje do kancelárskeho úradu osvedčený priateľ a expert na Európu. Budeme spoločne pracovať na (dosiahnutí) silnej a konkurencieschopnejšej Európy,“ napísala von der Leyenová na platforme X. V minulosti pôsobila v nemeckej vláde za CDU ako ministerka obrany.
Herzlichen Glückwunsch zur Wahl, lieber @_FriedrichMerz.Mit Dir zieht ein ausgewiesener Freund und Kenner Europas ins Kanzleramt ein. Wir werden uns gemeinsam für ein starkes und wettbewerbsfähigeres Europa einsetzen.Ich freue mich auf eine enge Zusammenarbeit!
— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) May 6, 2025
„Úprimne blahoželám Friedrichovi Merzovi k jeho zvoleniu za nového nemeckého spolkového kancelára,“ napísal Zelenskyj v príspevku na X. „Ukrajina je veľmi vďačná za podporu Nemecka a jeho obyvateľov. Vaša pomocná ruka zachránila tisíce a tisíce ukrajinských životov... Úprimne dúfame, že Nemecko bude ešte silnejšie a že uvidíme viac nemeckého vedenia v európskych a transatlantických záležitostiach,“ povedal ukrajinský líder.
I sincerely congratulate @_FriedrichMerz on his election as Germany’s new Federal Chancellor.Ukraine is deeply grateful for the support of Germany and its people. Your helping hand has saved thousands and thousands of Ukrainian lives.We sincerely hope that Germany will grow…
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) May 6, 2025
„Gratulujem Friedrichovi Merzovi k zvoleniu za kancelára Nemecka. Som rád, že práve on bude viesť krajinu, ktorá je s nami v mnohých oblastiach tak úzko prepojená. S pánom kancelárom zdieľame spoločný pohľad na nutnosť boja s nelegálnou migráciou, na obranu a bezpečnosť, či na to, ako dosiahnuť, aby Európa zostala konkurencieschopná. To všetko je naozaj dobrým prísľubom pre budúcu spoluprácu,“ napísal na X český premiér Petr Fiala. „Som presvedčený, že pod jeho vedením bude Nemecko hnacou silou efektívnej, bezpečnej a prosperujúcej Európy,“ doplnil prezident ČR Petr Pavel.
Šéf NATO Mark Rutte uviedol, že sa teší na vzájomnú spoluprácu s cieľom udržať Alianciu silnú. „Vaše vedenie bude kľúčové, zatiaľ čo budeme pracovať na zaistení pripravenosti a schopnosti odstrašovať a brániť, aby sme udržali našich ľudí v bezpečí,“ napísal Rutte na X.
Ku gratuláciám sa pripojil aj poľský premiér Donald Tusk a predseda Európskej rady António Costa.
Francúzsky prezident Macron tiež zagratuloval Merzovi k zvoleniu a potvrdil stredajšie spoločné rokovania v Paríži. "Gratulujem vám k inaugurácii drahý kancelár. Je na nás, aby sme urýchlili náš európsky program pre suverenitu, bezpečnosť a konkurencieschopnosť. Pre Francúzov, Nemcov a všetkých Európanov. V rámci spolupráce sa uvidíme zajtra v Paríži," napísal na sieti X.
Herzlichen Glückwunsch zum Amtsantritt, lieber Herr Bundeskanzler @_FriedrichMerz! Jetzt liegt es an uns, den deutsch-französischen Motor und das deutsche-französische Bewusstsein stärker denn je zu machen.Es liegt an uns, bei unserer europäischen Agenda für Souveränität,…
— Emmanuel Macron (@EmmanuelMacron) May 6, 2025
Voľbu kancelára uvítal aj taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani a premiérka Giorgia Meloniová. „Gratulujem Friedrichovi Merzovi k zvoleniu za nemeckého spolkového kancelára... spolupráca medzi Talianskom a Nemeckom je nevyhnutná pri riešení výziev, ktoré charakterizujú súčasný medzinárodný kontext,“ povedala premiérka. „Som si istá, že spoločne budeme schopní dosiahnuť významné výsledky, a to nie len na bilaterálnej úrovni, ale aj na úrovni EÚ, G7, NATO a v hlavných medzinárodných aktoch,“ dodala.
„Spoločná hranica znamená aj spoločnú zodpovednosť - teším sa na priateľskú spoluprácu medzi nami a našimi vládami,“ napísal rakúsky kancelár Christian Stocker na sieti X.
Gratuliere, lieber @_FriedrichMerz zu deiner Wahl zum Bundeskanzler der Bundesrepublik Deutschland!Eine gemeinsame Grenze bedeutet auch gemeinsame Verantwortung - ich freue mich auf eine freundschaftliche Zusammenarbeit zwischen uns und unseren Regierungen. pic.twitter.com/71IHyZwUv3
— Christian Stocker (@_CStocker) May 6, 2025
Predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz sa v utorok oficiálne stal novým nemeckým spolkovým kancelárom po tom, ako ho do funkcie vymenoval spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier a z jeho rúk prevzal menovací dekrét v prezidentskom paláci Bellevue.
Merz predtým zvolil do funkcie Spolkový snem (Bundestag). V tajnom hlasovaní sa to však neočakávane stalo až na druhý pokus, hoci nová vládna koalícia CDU/CSU a SPD má v parlamente väčšinu.
Merz je v poradí desiatym kancelárom Nemeckej spolkovej republiky a nahradil sociálneho demokrata Olafa Scholza, ktorého vládna koalícia sa rozpadla presne pred pol rokom.
PREHĽAD: Vládne koalície v Nemecku od roku 1990
TASR prináša prehľad vládnych koalícií v Nemecku od opätovného zjednotenia krajiny 3. októbra 1990.
2. december 1990 (prvé voľby do Spolkového snemu po znovuzjednotení)
Kancelár nemeckého zjednotenia, kresťanský demokrat Helmut Kohl (CDU) vytvoril čierno-žltú vládnu koalíciu zloženú z CDU/CSU a liberálnej FDP.
16. október 1994 (voľby do Bundestagu)
Voliči potvrdili pokračovanie koalície CDU/CSU a FDP kancelára Helmuta Kohla.
27. september 1998 (voľby do Bundestagu)
Zvíťazila Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) a voliči ukončili 16-ročné pôsobenie Helmuta Kohla na poste spolkového kancelára. Kohl vládol v rokoch 1982 až 1998 so sesterskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) a FDP.
Kohlov nástupca, sociálny demokrat Gerhard Schröder (SPD) vytvoril po prvý raz v dejinách krajiny červeno-zelenú vládnu koalíciu zloženú z SPD a stranou Zelených (Bndnis 90/Die Grnen).
22. september 2002 (voľby do Bundestagu)
Vo voľbách dosiahli CDU/CSU a SPD zhodne 38,5 percenta hlasov voličov. Kancelár Gerhard Schröder (SPD) mohol pokračovať vo svojej koalícii, keďže Zelení získali viac percent ako FDP.
18. september 2005 (predčasné voľby do Bundestagu)
Začala sa éra spolkovej kancelárky Angely Merkelovej (CDU), ktorá vytvorila svoj prvý kabinet z CDU/CSU a SPD, tzv. veľkú koalíciu.
27. september 2009 (voľby do Bundestagu)
V druhom kabinete Angely Merkelovej nahradili sociálnych demokratov liberáli z FDP - vznikla čierno-žltá vládna koalícia.
22. september 2013 (voľby do Bundestagu)
Po štyroch rokoch sa opäť ujala moci tzv. veľká koalícia a liberálov nahradili vo vláde Angely Merkelovej sociálni demokrati.
24. september 2017 (voľby do Bundestagu)
Až 12. marca 2018, takmer pol roka po parlamentných voľbách, podpísala kancelárka Angela Merkelová (CDU) dohodu o obnovení tzv. veľkej koalície s SPD.
26. september 2021 (voľby do Bundestagu)
Necelý mesiac po voľbách oznámil budúci spolkový kancelár Olaf Scholz vznik tzv. semaforovej koalície zo sociálnych demokratov, zelených a liberálov z FDP. V dejinách Nemecka išlo o prvú takúto vládnu koalíciu. Rozpadla sa 6. novembra 2024, keď kancelár Scholz odvolal z funkcie ministra financií a šéfa koaličnej FDP Christiana Lindnera.
23. februára 2025 (predčasné voľby do Bundestagu)
Už niekoľko hodín po oznámení výsledkov dal predseda CDU a budúci kancelár Friedrich Merz najavo, že novú vládu chce zostaviť do veľkonočných sviatkov. Vznik tzv. veľkej koalície oznámil 9. apríla 2025 a Nemecku bude po piatykrát vládnuť čierno-červený kabinet zložený z CDU/CSU a SPD.
Kancelár nemeckého zjednotenia, kresťanský demokrat Helmut Kohl (CDU) vytvoril čierno-žltú vládnu koalíciu zloženú z CDU/CSU a liberálnej FDP.
16. október 1994 (voľby do Bundestagu)
Voliči potvrdili pokračovanie koalície CDU/CSU a FDP kancelára Helmuta Kohla.
27. september 1998 (voľby do Bundestagu)
Zvíťazila Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) a voliči ukončili 16-ročné pôsobenie Helmuta Kohla na poste spolkového kancelára. Kohl vládol v rokoch 1982 až 1998 so sesterskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) a FDP.
Kohlov nástupca, sociálny demokrat Gerhard Schröder (SPD) vytvoril po prvý raz v dejinách krajiny červeno-zelenú vládnu koalíciu zloženú z SPD a stranou Zelených (Bndnis 90/Die Grnen).
22. september 2002 (voľby do Bundestagu)
Vo voľbách dosiahli CDU/CSU a SPD zhodne 38,5 percenta hlasov voličov. Kancelár Gerhard Schröder (SPD) mohol pokračovať vo svojej koalícii, keďže Zelení získali viac percent ako FDP.
18. september 2005 (predčasné voľby do Bundestagu)
Začala sa éra spolkovej kancelárky Angely Merkelovej (CDU), ktorá vytvorila svoj prvý kabinet z CDU/CSU a SPD, tzv. veľkú koalíciu.
27. september 2009 (voľby do Bundestagu)
V druhom kabinete Angely Merkelovej nahradili sociálnych demokratov liberáli z FDP - vznikla čierno-žltá vládna koalícia.
22. september 2013 (voľby do Bundestagu)
Po štyroch rokoch sa opäť ujala moci tzv. veľká koalícia a liberálov nahradili vo vláde Angely Merkelovej sociálni demokrati.
24. september 2017 (voľby do Bundestagu)
Až 12. marca 2018, takmer pol roka po parlamentných voľbách, podpísala kancelárka Angela Merkelová (CDU) dohodu o obnovení tzv. veľkej koalície s SPD.
26. september 2021 (voľby do Bundestagu)
Necelý mesiac po voľbách oznámil budúci spolkový kancelár Olaf Scholz vznik tzv. semaforovej koalície zo sociálnych demokratov, zelených a liberálov z FDP. V dejinách Nemecka išlo o prvú takúto vládnu koalíciu. Rozpadla sa 6. novembra 2024, keď kancelár Scholz odvolal z funkcie ministra financií a šéfa koaličnej FDP Christiana Lindnera.
23. februára 2025 (predčasné voľby do Bundestagu)
Už niekoľko hodín po oznámení výsledkov dal predseda CDU a budúci kancelár Friedrich Merz najavo, že novú vládu chce zostaviť do veľkonočných sviatkov. Vznik tzv. veľkej koalície oznámil 9. apríla 2025 a Nemecku bude po piatykrát vládnuť čierno-červený kabinet zložený z CDU/CSU a SPD.
Zdroj:
www.bundeswahlleiter.de
www.bundestag.de/parlament/wahlen
PREHĽAD: Nemeckí spolkoví kancelári od roku 1949
Od roku 1949 viedlo Nemecko deväť spolkových kancelárov. Najdlhšie vládol krajine Helmut Kohl, spolu 5870 dní, a len o desať dní menej Angela Merkelová, jediná žena na tomto poste.
TASR prináša prehľad nemeckých kancelárov od roku 1949:
Konrad Adenauer (CDU) - v úrade od 15. septembra 1949 do 16. októbra 1963
V septembri 1949 bol zvolený za prvého kancelára Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Vládu vytvoril z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), Kresťanskosociálnej únie (CSU), liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP) a pravicovej národno-konzervatívnej Nemeckej strany (DP).
Na poste spolkového kancelára, ktorý zastával 14 rokov, bol potvrdený v rokoch 1953, 1957 a 1961.
Ludwig Erhard (CDU) - v úrade od 16. októbra 1963 do 1. decembra 1966
Kresťanskodemokratický kancelár Ludwig Erhard stál tri roky na čele vlády zloženej z CDU/CSU a liberálnej FDP.
Kurt Georg Kiesinger (CDU) - v úrade od 1. decembra 1966 do 21. októbra 1969
Ako prvý spolkový kancelár vytvoril kabinet tzv. veľkej koalície zloženej z CDU/CSU a Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).
Willy Brandt (SPD) - v úrade od 21. októbra 1969 do 7. mája 1974
Voľby do Spolkového snemu 28. septembra 1969 ukončili 20-ročné vládnutie CDU/CSU. Sociálny demokrat Willy Brandt vládol spoločne s liberálmi z FDP.
Helmut Schmidt (SPD) - v úrade od 16. mája 1974 do 1. októbra 1982
Pokračoval v sociálno-liberálnej vláde svojho predchodcu Willyho Brandta.
Helmut Kohl (CDU) - v úrade od 1. októbra 1982 do 27. októbra 1998
Kancelár nemeckého zjednotenia Helmut Kohl stál na čele piatich kabinetov, ktoré vytvoril vždy so sesterskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) a liberálmi z FDP. V úrade bol rekordných 16 rokov.
Gerhard Schröder (SPD) - v úrade od 27. októbra 1998 do 22. novembra 2005
Po víťazstve vo voľbách do Bundestagu 27. septembra 1998, sa k moci dostala prvá červeno-zelená vláda sociálneho demokrata Gerharda Schrödera.
Angela Merkelová (CDU) - v úrade od 22. novembra 2005 do 8. decembra 2021
Prvýkrát v dejinách Nemecka prevzala vládu 22. novembra 2005 žena. Angela Merkelová vytvorila svoj prvý kabinet z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) a sociálnych demokratov (SPD). Veľká koalícia vládla do 28. októbra 2009.
Po voľbách v roku 2009 vystriedali sociálnych demokratov vo vláde liberáli z FDP, ale po parlamentných voľbách v rokoch 2013 a 2017 sa kancelárka Merkelová opäť vrátila k veľkej koalícii CDU/CSU a SPD.
Olaf Scholz (SPD) - v úrade od 8. decembra 2021 do 6. mája 2025
Po 16 rokoch vlády kresťanskej demokratky Angely Merkelovej zasadol do kresla spolkového kancelára opäť sociálny demokrat. Olaf Scholz oznámil 24. novembra 2021 vznik tzv. semaforovej koalície zloženej z SPD, strany Zelených a liberálov z FDP. V dejinách Nemecka išlo o vôbec prvú takúto vládnu koalíciu.
Bundestag zvolil Olafa Scholza za spolkového kancelára 8. decembra 2021. Jeho semaforová koalícia sa rozpadla 6. novembra 2024 po tom, keď kancelár Scholz odvolal z funkcie ministra financií a šéfa koaličnej FDP Christiana Lindnera. Do predčasného ukončenia svojho mandátu vládol so zelenými.
Konrad Adenauer (CDU) - v úrade od 15. septembra 1949 do 16. októbra 1963
V septembri 1949 bol zvolený za prvého kancelára Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Vládu vytvoril z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), Kresťanskosociálnej únie (CSU), liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP) a pravicovej národno-konzervatívnej Nemeckej strany (DP).
Na poste spolkového kancelára, ktorý zastával 14 rokov, bol potvrdený v rokoch 1953, 1957 a 1961.
Ludwig Erhard (CDU) - v úrade od 16. októbra 1963 do 1. decembra 1966
Kresťanskodemokratický kancelár Ludwig Erhard stál tri roky na čele vlády zloženej z CDU/CSU a liberálnej FDP.
Kurt Georg Kiesinger (CDU) - v úrade od 1. decembra 1966 do 21. októbra 1969
Ako prvý spolkový kancelár vytvoril kabinet tzv. veľkej koalície zloženej z CDU/CSU a Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).
Willy Brandt (SPD) - v úrade od 21. októbra 1969 do 7. mája 1974
Voľby do Spolkového snemu 28. septembra 1969 ukončili 20-ročné vládnutie CDU/CSU. Sociálny demokrat Willy Brandt vládol spoločne s liberálmi z FDP.
Helmut Schmidt (SPD) - v úrade od 16. mája 1974 do 1. októbra 1982
Pokračoval v sociálno-liberálnej vláde svojho predchodcu Willyho Brandta.
Helmut Kohl (CDU) - v úrade od 1. októbra 1982 do 27. októbra 1998
Kancelár nemeckého zjednotenia Helmut Kohl stál na čele piatich kabinetov, ktoré vytvoril vždy so sesterskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) a liberálmi z FDP. V úrade bol rekordných 16 rokov.
Gerhard Schröder (SPD) - v úrade od 27. októbra 1998 do 22. novembra 2005
Po víťazstve vo voľbách do Bundestagu 27. septembra 1998, sa k moci dostala prvá červeno-zelená vláda sociálneho demokrata Gerharda Schrödera.
Angela Merkelová (CDU) - v úrade od 22. novembra 2005 do 8. decembra 2021
Prvýkrát v dejinách Nemecka prevzala vládu 22. novembra 2005 žena. Angela Merkelová vytvorila svoj prvý kabinet z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) a sociálnych demokratov (SPD). Veľká koalícia vládla do 28. októbra 2009.
Po voľbách v roku 2009 vystriedali sociálnych demokratov vo vláde liberáli z FDP, ale po parlamentných voľbách v rokoch 2013 a 2017 sa kancelárka Merkelová opäť vrátila k veľkej koalícii CDU/CSU a SPD.
Olaf Scholz (SPD) - v úrade od 8. decembra 2021 do 6. mája 2025
Po 16 rokoch vlády kresťanskej demokratky Angely Merkelovej zasadol do kresla spolkového kancelára opäť sociálny demokrat. Olaf Scholz oznámil 24. novembra 2021 vznik tzv. semaforovej koalície zloženej z SPD, strany Zelených a liberálov z FDP. V dejinách Nemecka išlo o vôbec prvú takúto vládnu koalíciu.
Bundestag zvolil Olafa Scholza za spolkového kancelára 8. decembra 2021. Jeho semaforová koalícia sa rozpadla 6. novembra 2024 po tom, keď kancelár Scholz odvolal z funkcie ministra financií a šéfa koaličnej FDP Christiana Lindnera. Do predčasného ukončenia svojho mandátu vládol so zelenými.
Zdroj: https://www.bundeskanzler.de/bk-de/kanzleramt/bundeskanzler-seit-1949 https://www.bundeskanzler.de/resource/blob/1905334/1844926/4d56c3f6da9a272e13fde91975ae13e2/kanzler-pdf-data.pdf?download=1
