Varšava 14. januára (TASR) - Nelegálna migrácia do Európskej únie vlani medziročne klesla o 38 percent na najnižšiu úroveň od roku 2021, keď na pohyb ľudí stále vplývala pandémia ochorenia COVID-19. Vyplýva to z predbežných údajov Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) zverejnených v utorok na jej webovej stránke, informuje TASR.

Prepad celkového počtu neoprávnených vstupov Frontex pripisuje medziročnému poklesu príchodov cez stredomorskú migračnú trasu (- 59 percent) a prudkému úbytku prípadov zistených na trase vedúcej cez západný Balkán (- 78 percent).

Naopak, nárasty zaznamenali na západoafrickej trase (+ 18 percent) a na migračnej trase cez východné Stredomorie (+ 14 percent). Až trojnásobne vyšší počet prekročení zaznamenala EÚ na východnej pozemnej trase, a síce na hraniciach s Ukrajinou a Bieloruskom.

Frontex vysvetľuje, že podiel žien medzi zaznamenanými migrantmi sa udržal na úrovni približne desať percent. Výrazný podiel - až 62 percent - zo všetkých prichádzajúcich žien sa na hranice EÚ dostal východné Stredomoria. Vo väčšine šlo o Afganky a Sýrčanky.

Vlani sa zvýšil aj podiel neplnoletých osôb medzi nelegálnymi migrantmi na 16 z 13 percent v roku 2023.

"Rok 2024 síce zaznamenal výrazné zníženie počtu nelegálnych prekročení hraníc, zároveň však upozornil na vznikajúce riziká a meniacu sa dynamiku," uviedol riaditeľ Frontexu Hans Leijtens.

V súvislosti s pretrvávajúcimi výzvami Frontex napríklad spomína, že prevádzačské siete sa prispôsobujú novým okolnostiam a migračné toky sa môžu rýchlo meniť. Na západobalkánskej trase hlásili nárast násilia zo strany prevádzačov. Nestabilita v takých regiónoch, akým je africký Sahel, podľa agentúry naďalej podnecuje migráciu smerom do Európy.