MS v hokeji 2026
Všetky správy
Jeden zo zdrojov citovaných FT uviedol, že dohoda aspoň zatiaľ nie je na dosah.
Autor TASR
Washington 2. júna (TASR) - Spojené štáty zvažujú, či rozmiestniť jadrové zbrane v ďalších európskych členských štátoch NATO. Najväčší záujem prejavili spojenci, ktorí sa nachádzajú najbližšie k hraniciam s Ruskom. V utorok o tom informoval denník The Financial Times, píše TASR.
Rokovania v rámci NATO, ktoré sú prísne dôverné a nemusia viesť k žiadnym zmenám v dohodách o spoločnom využívaní jadrových zbraní, prebiehajú v čase, keď v Európe vládne všeobecné znepokojenie nad krokmi amerického prezidenta Donalda Trumpa zameranými na stiahnutie vojakov a kľúčových zbraňových systémov z kontinentu.
Šesť spojencov - Belgicko, Británia, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Turecko - má v súčasnosti povolenie na umiestnenie amerických tzv. lietadiel s dvojitým určením (DCA), teda stíhačiek, ktoré sú schopné vykonávať misie so zbraňami konvenčného aj jadrového charakteru.
Ruská invázia na Ukrajinu a opakované vyjadrenia šéfa Kremľa Vladimira Putina o jadrových schopnostiach Moskvy podnietili u niektorých spojencov USA záujem o umiestnenie DCA na svojom území. Americkí predstavitelia dali najavo, že sú otvorení prípadnému rozšíreniu rozmiestnenia amerických jadrových zbraní aj mimo zmienených šesť krajín.
Jeden zo zdrojov citovaných FT uviedol, že dohoda aspoň zatiaľ nie je na dosah. V každom prípade by umožnila väčšiemu počtu krajín umiestniť na svojom území stroje DCA. Záujem podľa FT prejavili štáty na východnom krídle NATO vrátane Poľska a niektorých pobaltských krajín.
Ochota diskutovať o tejto veci má za cieľ preukázať, že Spojené štáty sú naďalej ochotné poskytovať svoj jadrový dáždnik, a to aj napriek tomu, že na svojich spojencov v NATO tlačia, aby prevzali väčšiu časť bremena konvenčnej obrany, uviedli dvaja predstavitelia.
Americké jadrové zbrane nasadené v európskych štátoch skladujú aj strážia americkí vojaci. Vzdušné jednotky pridelené spojeneckými krajinami, ktoré používajú stíhačky F-35, F-15 a Tornado, sú vycvičené na účasť na cvičeniach a misiách, ktorých cieľom je demonštrácia sily, a v konečnom dôsledku aj na nasadenie bomby po schválení zo strany USA.
Rokovania v rámci NATO, ktoré sú prísne dôverné a nemusia viesť k žiadnym zmenám v dohodách o spoločnom využívaní jadrových zbraní, prebiehajú v čase, keď v Európe vládne všeobecné znepokojenie nad krokmi amerického prezidenta Donalda Trumpa zameranými na stiahnutie vojakov a kľúčových zbraňových systémov z kontinentu.
Šesť spojencov - Belgicko, Británia, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Turecko - má v súčasnosti povolenie na umiestnenie amerických tzv. lietadiel s dvojitým určením (DCA), teda stíhačiek, ktoré sú schopné vykonávať misie so zbraňami konvenčného aj jadrového charakteru.
Ruská invázia na Ukrajinu a opakované vyjadrenia šéfa Kremľa Vladimira Putina o jadrových schopnostiach Moskvy podnietili u niektorých spojencov USA záujem o umiestnenie DCA na svojom území. Americkí predstavitelia dali najavo, že sú otvorení prípadnému rozšíreniu rozmiestnenia amerických jadrových zbraní aj mimo zmienených šesť krajín.
Jeden zo zdrojov citovaných FT uviedol, že dohoda aspoň zatiaľ nie je na dosah. V každom prípade by umožnila väčšiemu počtu krajín umiestniť na svojom území stroje DCA. Záujem podľa FT prejavili štáty na východnom krídle NATO vrátane Poľska a niektorých pobaltských krajín.
Ochota diskutovať o tejto veci má za cieľ preukázať, že Spojené štáty sú naďalej ochotné poskytovať svoj jadrový dáždnik, a to aj napriek tomu, že na svojich spojencov v NATO tlačia, aby prevzali väčšiu časť bremena konvenčnej obrany, uviedli dvaja predstavitelia.
Americké jadrové zbrane nasadené v európskych štátoch skladujú aj strážia americkí vojaci. Vzdušné jednotky pridelené spojeneckými krajinami, ktoré používajú stíhačky F-35, F-15 a Tornado, sú vycvičené na účasť na cvičeniach a misiách, ktorých cieľom je demonštrácia sily, a v konečnom dôsledku aj na nasadenie bomby po schválení zo strany USA.
