Kalamazoo/Bratislava 26. januára (TASR) – Iba máloktorý lekársky nástroj vyvoláva u ľudí také nepríjemné predstavy a taký strach ako zubárska vŕtačka. Vynálezcom modernej elektrickej zubnej vŕtačky je George Green z mesta Kalamazoo v americkom štáte Michigan. Patentovať si ju nechal pred 150 rokmi, 26. januára 1875 zásadne zmenil podobu moderného zubárstva.

Korene ošetrovania chrupu sú prekvapivo hlboké a siahajú až do staroveku. V údolí rieky Indus sa našli dôkazy toho, že nositelia harappskej kultúry praktizovali stomatológiu už pred 9000 rokmi, teda ešte skôr. V tom čase sa na vŕtanie používali primitívne vŕtačky poháňané lukom, rekonštrukcia dobových techník však ukázala, že boli efektívne.

Vŕtanie pomocou luku neskôr nahradili ručné vŕtačky. Počet otáčok vrtáku za minútu však bol nízky a pohyboval sa rádovo v desiatkach otáčok.

Výrazným pokrokom pri odstraňovaní zubného kazu bola mechanická naťahovacia vŕtačka, ktorú v roku 1864 vytvoril britský zubár George Fellows Harrington. Nazval ju Erado, čo v latinčine znamená „vyškrabujem“. Poháňal ju mechanizmus, ktorý jej po natiahnutí umožňoval nepretržite fungovať dve minúty. Harrington svoj vynález vylepšoval, novšie verzie mali vymeniteľné hlavice a zahnuté rúčky umožňujúce lepší prístup do ústnej dutiny.

Sláva vŕtačiek Erado však netrvala dlho – boli hlučné a nesedeli dobre v ruke, preto ich rýchlo nahradili iné druhy vŕtačiek. George Green si v roku 1868 nechal patentovať pneumatickú vŕtačku poháňanú dúchadlami ovládanými pedálmi. Pneumatické vŕtačky sú jedným z typov používaných aj v súčasnosti, hoci v porovnaní s pôvodnými prototypmi sú výrazne pokročilejšie a používajú turbínový motor.

Iný americký stomatológ, James B. Morrison, si v roku 1872 nechal patentovať vŕtačku poháňanú nohou ovládaným pedálom. Podobné pedále dodávali energiu aj šijacím strojom, vŕtačkám umožňovali vyvinúť rýchlosť až 2000 otáčok za minútu. Sláva pedálových vŕtačiek však tiež trvala krátko, pretože Green už o tri roky neskôr prišiel s ďalším patentom. Tentoraz vynašiel elektrickú vŕtačku.

Vrtáky (a v niektorých prípadoch aj frézy) elektrickej vŕtačky poháňa elektromotor. Nedokáže dosiahnuť také vysoké rýchlosti ako turbínový motor (250.000 až 420.000 otáčok za minútu, v niektorých prípadoch dokonca až 800.000), no v porovnaní s ním má vyšší krútiaci moment – dokáže si udržať otáčky aj pri zaťažení a rýchlosť frézy kolíše menej výrazne.

Moderné vysokorýchlostné elektrické dentálne vŕtačky dosahujú rýchlosti desiatok až stoviek tisíc otáčok za minútu, hoci, samozrejme, dokážu pracovať aj pri nižších rýchlostiach. Úpravu rýchlosti zaisťujú mechanické prevody. Kým však v minulosti mohli dosiahnuť rýchlosť 3000 otáčok za minútu, istý čas to trvalo – podarilo sa to roku 1914.

Od Greenových čias pokročil vývoj vŕtačiek v každom smere míľovými krokmi. Moderné vŕtačky umožňujú nielen použitie vysokých otáčok, ale aj rôznych nadstavcov, napríklad s osvetlením alebo chladením. Moderné vrtáky a frézy sa vyrábajú z extrémne odolných a tvrdých materiálov ako sú diamanty alebo karbid volfrámu.

Vynález elektrickej zubnej vŕtačky zaistil pacientom väčšie pohodlie a bezpečnosť pri ošetrení, zatiaľ čo stomatológom poskytol výkonný nástroj, ktorý im umožňuje účinnejšie liečiť svojich pacientov. Mnohým ľuďom však pri predstave návštevy zubára napriek tomu naďalej naskakujú zimomriavky.