Štokholm 16. februára (TASR) - Po tom, ako invázia Ruska na Ukrajinu zmenila postoj Švédska k NATO, v severskej krajine sa začína diskutovať o ďalšom historickom kroku - prijatí eura. Aj keď diskusie sú iba v začiatkoch, je to zmena. K nej prichádza po vyše dvoch desaťročiach od referenda o prijatí eura, v ktorom Švédi vstup do eurozóny odmietli. Švédsku korunu vtedy aj mnohí ekonómovia považovali za vhodnejšiu na podporu domácej ekonomiky. Súčasná geopolitická situácia vyvolávajúca obavy však viedla v krajine k opätovným diskusiám o pripojení sa k menovej únii. Informovala o tom agentúra Bloomberg.

Okrem obáv z Ruska a Číny napätie vyvoláva aj politika amerického prezidenta Donalda Trumpa „Amerika na prvom mieste“ vrátane jeho hrozieb prevzatia kontroly nad Grónskom, ktoré je súčasťou Dánska. Cecilia Rönnová, poslankyňa švédskeho parlamentu z Liberálnej strany, poukázala na to, že Švédsko je v súčasnosti plnohodnotným členom NATO, stále však „stojí jednou nohou vonku“, keďže na menovej spolupráci sa zatiaľ nepodieľa.

Podľa stúpencov eura jednotná mena posilní politické väzby medzi európskymi krajinami a Švédsku poskytne miesto za stolom, za ktorým sa rokuje o celoeurópskych menových záležitostiach. To je ďalší argument k už tradičným o expanzii obchodu či podpore investícií. Ak by obrat smerom k euru nabral vo Švédsku jasnejší kurz, bola by to podpora aj pre samotnú európsku menu.

Prvé úvahy sa objavili minulý mesiac, keď ministerka financií Elisabeth Svantessonová oznámila, že by bolo dobré začať diskutovať o plusoch a mínusoch prípadného prijatia eura. Aj keď tým otvorila diskusiu už pred parlamentnými voľbami, ktoré budú v septembri, s vyhodnocovaním sa začne až po nich.

„Svet sa mení a aj Európska únia sa mení,“ povedala Svantessonová. „Aj my sa preto musíme odvážiť hodnotiť, preverovať a analyzovať v čo najlepšom záujme Švédska, švédskych domácností a švédskych firiem,“ dodala.

Obrat smerom k euru podporil aj švédsky ekonóm Lars Calmfors. Jeho názor patrí v otázke menovej politiky medzi najvplyvnejšie, keďže pred referendom v roku 2003 stál na čele vládnej komisie, ktorá skúmala argumenty pre prijatie jednotnej meny. V tom čase si Calmfors nebol istý výhodami vstupu do eurozóny a jeho správa odporučila s prijatím eura počkať.

Teraz má však k euru omnoho pozitívnejší postoj. „Ak vezmeme do úvahy geopolitickú situáciu, je to oproti roku 2003 podstatný rozdiel,“ povedal Calmfors. Okrem meniacej sa geopolitickej situácie poukázal aj na ekonomiku, pričom uviedol, že pozitívny vplyv na obchod a zahraničné investície členských štátov eurozóny bol výraznejší, než očakával v období pred švédskym referendom.

Vstup Švédska do eurozóny už dávnejšie podporujú švédske firmy. Mnohí podnikatelia sa sťažujú, že výkyvy kurzu švédskej koruny ešte zväčšujú problémy spôsobené otrasmi na trhu. Po vstupe do eurozóny tento problém zanikne.

Napriek podpore firiem a postupne aj niektorých politikov sú však prekážky pre prijatie eura stále vysoké. So vstupom do eurozóny súhlasí momentálne iba zhruba tretina Švédov. Na druhej strane, situácia sa pre euro oproti prieskumu spred desiatich rokov predsa len zlepšila. Vtedy bola za prijatie eura iba štvrtina obyvateľov Švédska.