Ženeva/Berlín 31. júla (TASR) — Celosvetový deň ekologického dlhu (Earth Overshoot Day), symbolický dátum, keď ľudstvo vyčerpalo prírodné zdroje, ktoré Zem dokáže za rok doplniť, pripadol v roku 2024 na 1. augusta. Je to o deň skôr ako minulý rok, uviedla v stredu nemecká nezisková organizácia Germanwatch s odvolaním sa na výpočty nezávislého think tanku Global Footprint Network (GFN) so sídlom v USA a Švajčiarsku. Informuje o tom agentúra DPA.

Od štvrtka tak bude ľudstvo žiť tak, ako keby malo k dispozícii 1,7 Zeme. Ekologický dlh sa týka aj schopnosti Zeme absorbovať odpad a emisie.

Slovensko podľa stránky www.overshootday.org začalo žiť na ekologický dlh už 12. mája (vlani 3. mája), Česká republika ešte skôr, a to 18. apríla (vlani 12. apríla).

Tento míľnik v roku 2023 najrýchlejšie dosiahli tak ako vlani Katar (11. februára) a Luxembursko (20. februára), najneskôr k nemu dospejú sú Guinea (27. decembra), Moldavsko (28. decembra) a Kirgizsko (30. decembra).

Dôsledky nadmerného využívania prírodných zdrojov sa podľa GFN prejavujú odlesňovaním, eróziou pôdy, stratou biodiverzity a hromadením oxidu uhličitého v atmosfére, čo vedie k častejším extrémnym výkyvom počasia a zníženiu produkcie potravín.

Obzvlášť škodlivé pre klímu sú lietadlá, konštatuje GFN. Vyprodukujú približne trojnásobok emisií skleníkových plynov, ktoré by inak vznikli z iných zdrojov. Udržateľnejšiu alternatívu ponúka železničná doprava, pretože je až 28-krát šetrnejšia ku klíme ako lety v rámci Európy.

Na to, aby ľudstvo žilo v súlade s prírodou a znížili sa emisie skleníkových plynov v súlade s odporúčaniami Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), by sa deň ekologického dlhu musel každý rok na nasledujúcich sedem rokov posunúť o 19 dní dopredu, uviedla hovorkyňa Global Footprint Network. Ak by sa globálne podarilo znížiť objem potravinového odpadu na polovicu, získalo by sa 13 dní.

Think tank Global Footprint Network založili ekologickí aktivisti v Oaklande v americkom štáte Kalifornia v roku 2003. Dňom ekologického dlhu chcú poukázať na potrebu ekologicky udržateľného globálneho rozvoja. Každý rok preto vypočítajú tzv. ekologickú stopu. Je to odhadovaná celková plocha biologicky produktívnej pôdy a vody potrebná na udržiavanie určitého hospodárstva alebo určitej populácie (od jednotlivcov až po celé mesto či štát) na určitej životnej úrovni.

Stanovenie dňa, od ktorého začne ľudstvo žiť na ekologický dlh, sa od roku 2010 ustálilo na prelome júla a augusta s výnimkou roku 2020, keď pripadol na 18. augusta.