Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Nová prezidentka zloží slávnostnú prísahu 13. marca.
Autor TASR
,aktualizované Atény 22. januára (TASR) - Grécky parlament v stredajšom hlasovaní rozhodol, že sudkyňa Ekaterina Sakellaropuluová sa stane prvou prezidentkou v histórii krajiny. V 300-člennom parlamente ju podporilo 261 zákonodarcov, informovala agentúra AFP.
Sudkyňa Sakellaropuluová sa špecializuje na ústavné a environmentálne právo. Od roku 2018 je predsedníčkou gréckeho najvyššieho správneho súdu.
Sakellaropuluovú do funkcie prezidentky navrhol 15. januára grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. Ona sama to označila za "poctu pre justíciu i pre súčasné grécke ženy". Jej kandidatúru podporili viaceré parlamentné strany vrátane najväčších opozičných zoskupení.
Súčasný grécky prezident Prokopis Pavlopulos bol do funkcie zvolený vo februári 2015. Jeho päťročné funkčné obdobie sa končí v marci tohto roka. Nová prezidentka zloží slávnostnú prísahu 13. marca.
Gréckeho prezidenta, ktorého funkcia je prevažne reprezentatívna, volí parlament. Úspešný kandidát musí v prvom kole získať podporu najmenej 200 z celkového počtu 300 zákonodarcov.
Premiér Mitsotakis pri predkladaní jej kandidatúry zdôraznil, že Sakellaropuluová nie je členkou žiadnej politickej strany.
Vysokopostavená grécka sudkyňa Ekaterina Sakellaropuluová sa v stredu zaradila do málo početného klubu žien v členských štátoch Európskej únie, ktoré vo svojich krajinách zastávajú (resp. budú zastávať) niektorú z najvyšších politických funkcií.
Po tom, ako grécky parlament potvrdil nomináciu 63-ročnej Sakellaropuluovej, stane sa vôbec prvou prezidentkou v dejinách krajiny. Do úradu nastúpi 13. marca.
Agentúra AFP v tejto súvislosti pripravila prehľad žien, ktoré v súčasnosti v Európskej únii a Európe zastávajú vrcholné štátnické pozície. AFP do svojho prehľadu nezaradila kráľovské rodiny.
- NEMECKO - Angela Merkelová sa v roku 2005 stala vôbec prvou nemeckou kancelárkou. Najväčšiu ekonomiku v Európe vedie doposiaľ, pričom v marci 2018 obhájila mandát na štvrté funkčné obdobie.
Agentúra AFP upozornila, že Merkelovej vplyv postupne slabne a jej konzervatívny blok CDU/CSU zaznamenal v parlamentných voľbách 2017 relatívne veľmi slabú podporu voličov. Rokovania o zostavení novej vlády trvali päť mesiacov.
Časopis Forbes 65-ročnú Merkelovú opakovane vyhlásil za "najmocnejšiu ženu sveta". Vo funkcii kancelárky skončí - ako avizovala - v roku 2021.
- BELGICKO - V októbri 2019 kráľ Filip vymenoval za dočasnú premiérku 44-ročnú frankofónnu liberálku Sophie Wilmesovú. Stala sa tak prvou ženou v tejto pozícii v Belgicku.
Jazykovo rozdelené kráľovstvo nemá doposiaľ plne funkčný parlament. Posledná koalícia sa rozpadla v decembri 2018 a rokovania o novej vláde sú na mŕtvom bode.
- CHORVÁTSKO - Prvou ženou, ktorá v Chorvátsku zastáva prevažne reprezentatívnu funkciu prezidenta krajiny, sa v januári 2015 stala 51-ročná konzervatívna politička Kolinda Grabarová-Kitanovičová.
Post po nej 18. februára preberie Zoran Milanovič, ktorý ju porazil v januárových voľbách.
- ESTÓNSKO - Estónsky parlament zvolil v októbri 2016 za prvú prezidentku tohto pobaltského štátu 50-ročnú bývalú audítorku EÚ Kersti Kaljulaidovú. Aj v Estónsku má prezident prevažne reprezentatívne právomoci.
- SLOVENSKO - V júni 2019 sa prvou prezidentkou v dejinách Slovenska stala 46-ročná liberálna právnička a protikorupčná aktivistka Zuzana Čaputová. V marcových voľbách Čaputová, ktorá bola v politike nováčikom, porazila kandidáta vládnej strany a vysokopostaveného predstaviteľa Európskej komisie Maroša Šefčoviča.
- DÁNSKO - Predsedníčkou vlády sa po voľbách v júni 2019 stala líderka sociálnych demokratov Mette Frederiksenová. Vo veku 41-rokou bola najmladšou premiérkou v dejinách krajiny.
Prvou dánskou premiérkou vôbec bola v rokoch 2011-2015 sociálna demokratka Helle Thorningová-Schmidtová.
- FÍNSKO - Sociálna demokratka Sanna Marinová sa vlani v decembri vo veku 34 rokov stala najmladšou úradujúcou premiérkou vo svete. Táto situácia trvala do januára 2020, keď do úradu na druhé funkčné obdobie nastúpil 33-ročný rakúsky kancelár Sebastian Kurz.
Marinová je treťou fínskou premiérkou.
Agentúra AFP doplnila, že v rámci Európy, v nečlenských krajinách EÚ, sú ďalšími najvyššími predstaviteľkami štátov tieto političky: nórska premiérka Erna Solbergová; islandská premiérka Katrín Jakobsdóttir; gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová a srbská premiérka Ana Brnabičová.
Sudkyňa Sakellaropuluová sa špecializuje na ústavné a environmentálne právo. Od roku 2018 je predsedníčkou gréckeho najvyššieho správneho súdu.
Sakellaropuluovú do funkcie prezidentky navrhol 15. januára grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. Ona sama to označila za "poctu pre justíciu i pre súčasné grécke ženy". Jej kandidatúru podporili viaceré parlamentné strany vrátane najväčších opozičných zoskupení.
Súčasný grécky prezident Prokopis Pavlopulos bol do funkcie zvolený vo februári 2015. Jeho päťročné funkčné obdobie sa končí v marci tohto roka. Nová prezidentka zloží slávnostnú prísahu 13. marca.
Gréckeho prezidenta, ktorého funkcia je prevažne reprezentatívna, volí parlament. Úspešný kandidát musí v prvom kole získať podporu najmenej 200 z celkového počtu 300 zákonodarcov.
Premiér Mitsotakis pri predkladaní jej kandidatúry zdôraznil, že Sakellaropuluová nie je členkou žiadnej politickej strany.
Prehľad európskych žien vo vrcholným politických funkciách
Vysokopostavená grécka sudkyňa Ekaterina Sakellaropuluová sa v stredu zaradila do málo početného klubu žien v členských štátoch Európskej únie, ktoré vo svojich krajinách zastávajú (resp. budú zastávať) niektorú z najvyšších politických funkcií.
Po tom, ako grécky parlament potvrdil nomináciu 63-ročnej Sakellaropuluovej, stane sa vôbec prvou prezidentkou v dejinách krajiny. Do úradu nastúpi 13. marca.
Agentúra AFP v tejto súvislosti pripravila prehľad žien, ktoré v súčasnosti v Európskej únii a Európe zastávajú vrcholné štátnické pozície. AFP do svojho prehľadu nezaradila kráľovské rodiny.
- NEMECKO - Angela Merkelová sa v roku 2005 stala vôbec prvou nemeckou kancelárkou. Najväčšiu ekonomiku v Európe vedie doposiaľ, pričom v marci 2018 obhájila mandát na štvrté funkčné obdobie.
Agentúra AFP upozornila, že Merkelovej vplyv postupne slabne a jej konzervatívny blok CDU/CSU zaznamenal v parlamentných voľbách 2017 relatívne veľmi slabú podporu voličov. Rokovania o zostavení novej vlády trvali päť mesiacov.
Časopis Forbes 65-ročnú Merkelovú opakovane vyhlásil za "najmocnejšiu ženu sveta". Vo funkcii kancelárky skončí - ako avizovala - v roku 2021.
- BELGICKO - V októbri 2019 kráľ Filip vymenoval za dočasnú premiérku 44-ročnú frankofónnu liberálku Sophie Wilmesovú. Stala sa tak prvou ženou v tejto pozícii v Belgicku.
Jazykovo rozdelené kráľovstvo nemá doposiaľ plne funkčný parlament. Posledná koalícia sa rozpadla v decembri 2018 a rokovania o novej vláde sú na mŕtvom bode.
- CHORVÁTSKO - Prvou ženou, ktorá v Chorvátsku zastáva prevažne reprezentatívnu funkciu prezidenta krajiny, sa v januári 2015 stala 51-ročná konzervatívna politička Kolinda Grabarová-Kitanovičová.
Post po nej 18. februára preberie Zoran Milanovič, ktorý ju porazil v januárových voľbách.
- ESTÓNSKO - Estónsky parlament zvolil v októbri 2016 za prvú prezidentku tohto pobaltského štátu 50-ročnú bývalú audítorku EÚ Kersti Kaljulaidovú. Aj v Estónsku má prezident prevažne reprezentatívne právomoci.
- SLOVENSKO - V júni 2019 sa prvou prezidentkou v dejinách Slovenska stala 46-ročná liberálna právnička a protikorupčná aktivistka Zuzana Čaputová. V marcových voľbách Čaputová, ktorá bola v politike nováčikom, porazila kandidáta vládnej strany a vysokopostaveného predstaviteľa Európskej komisie Maroša Šefčoviča.
- DÁNSKO - Predsedníčkou vlády sa po voľbách v júni 2019 stala líderka sociálnych demokratov Mette Frederiksenová. Vo veku 41-rokou bola najmladšou premiérkou v dejinách krajiny.
Prvou dánskou premiérkou vôbec bola v rokoch 2011-2015 sociálna demokratka Helle Thorningová-Schmidtová.
- FÍNSKO - Sociálna demokratka Sanna Marinová sa vlani v decembri vo veku 34 rokov stala najmladšou úradujúcou premiérkou vo svete. Táto situácia trvala do januára 2020, keď do úradu na druhé funkčné obdobie nastúpil 33-ročný rakúsky kancelár Sebastian Kurz.
Marinová je treťou fínskou premiérkou.
Agentúra AFP doplnila, že v rámci Európy, v nečlenských krajinách EÚ, sú ďalšími najvyššími predstaviteľkami štátov tieto političky: nórska premiérka Erna Solbergová; islandská premiérka Katrín Jakobsdóttir; gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová a srbská premiérka Ana Brnabičová.
