Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Európsky parlament schválil nariadenie o návrate migrantov, ktorých žiadosti o azyl boli zamietnuté a umožnil členským štátom uzatvárať dohody o zriaďovaní zadržiavacích centier za hranicami Únie.
Autor TASR
Atény 28. septembra (TASR) - Grécko v pondelok oznámilo, že po prevzatí predsedníctva v Rade Európskej únie (EÚ) v roku 2027 plánuje zriadiť v Afrike návratové centrum pre migrantov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Veríme, že počas gréckeho predsedníctva sa otvorí rámec pre fungovanie návratového centra,“ uviedol grécky minister pre migráciu Thanos Plevris pre televíziu ANT1. Podľa jeho slov bude centrum „v africkej krajine, na ktorej sa už dohodlo - zatiaľ ju však nie je možné menovať“. AFP uvádza, že medzi potenciálne lokality patria Uganda a Rwanda, pričom na tejto iniciatíve spolupracujú s Gréckom aj Dánsko, Holandsko, Nemecko a Rakúsko.
Plevris ozrejmil, že sa čoskoro uskutoční stretnutie s ostatnými štyrmi členskými štátmi EÚ a generálnou riaditeľkou Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Amy Popeovou, na ktorom sa bude o pláne rokovať. Grécko preberie rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ v druhej polovici roku 2027.
Európsky parlament v júni schválil nariadenie o návrate migrantov, ktorých žiadosti o azyl boli zamietnuté a umožnil členským štátom uzatvárať dohody o zriaďovaní zadržiavacích centier za hranicami Únie. Cieľom nariadenia je urýchliť vyhostenia. Tento krok však zároveň vyvolal obavy obhajcov ľudských práv. Rada Európy zaslala listy komisárom zodpovedným za migračnú politiku v týchto piatich krajinách, v ktorých im ponúkla odporúčania na riešenie potenciálnych porušení ľudských práv.
Plevris tiež uviedol, že Grécko chce na najbližšom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci predstaviť 1. októbra „mechanizmus výnimočných opatrení“ pre potenciálnu krízu spôsobenú prílevom migrantov, ako tomu bolo nedávno v španielskej exkláve Ceuta, keď hranicu z Maroka prekročilo až takmer 80.000 migrantov.
„V čase núdze je potrebné prijať netradičné opatrenia,“ povedal Plevris. „V prípadoch, keď dochádza k zneužívaniu (migrácie) - a zažili sme to pri masových príchodoch, ktorým sme zabránil - by sa nielenže nemalo uvažovať o udelení azylu, ale vzápätí by sa malo vydať rozhodnutie o návrate a ten okamžite vykonať,“ uviedol grécky minister.
Atény už dvakrát pozastavili prijímanie žiadostí o azyl: v marci 2020 počas krízy na grécko-tureckej hranici a v júli 2025 počas prílevu migrantov z Líbye na Krétu, pripomenula AFP.
„Veríme, že počas gréckeho predsedníctva sa otvorí rámec pre fungovanie návratového centra,“ uviedol grécky minister pre migráciu Thanos Plevris pre televíziu ANT1. Podľa jeho slov bude centrum „v africkej krajine, na ktorej sa už dohodlo - zatiaľ ju však nie je možné menovať“. AFP uvádza, že medzi potenciálne lokality patria Uganda a Rwanda, pričom na tejto iniciatíve spolupracujú s Gréckom aj Dánsko, Holandsko, Nemecko a Rakúsko.
Plevris ozrejmil, že sa čoskoro uskutoční stretnutie s ostatnými štyrmi členskými štátmi EÚ a generálnou riaditeľkou Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Amy Popeovou, na ktorom sa bude o pláne rokovať. Grécko preberie rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ v druhej polovici roku 2027.
Európsky parlament v júni schválil nariadenie o návrate migrantov, ktorých žiadosti o azyl boli zamietnuté a umožnil členským štátom uzatvárať dohody o zriaďovaní zadržiavacích centier za hranicami Únie. Cieľom nariadenia je urýchliť vyhostenia. Tento krok však zároveň vyvolal obavy obhajcov ľudských práv. Rada Európy zaslala listy komisárom zodpovedným za migračnú politiku v týchto piatich krajinách, v ktorých im ponúkla odporúčania na riešenie potenciálnych porušení ľudských práv.
Plevris tiež uviedol, že Grécko chce na najbližšom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci predstaviť 1. októbra „mechanizmus výnimočných opatrení“ pre potenciálnu krízu spôsobenú prílevom migrantov, ako tomu bolo nedávno v španielskej exkláve Ceuta, keď hranicu z Maroka prekročilo až takmer 80.000 migrantov.
„V čase núdze je potrebné prijať netradičné opatrenia,“ povedal Plevris. „V prípadoch, keď dochádza k zneužívaniu (migrácie) - a zažili sme to pri masových príchodoch, ktorým sme zabránil - by sa nielenže nemalo uvažovať o udelení azylu, ale vzápätí by sa malo vydať rozhodnutie o návrate a ten okamžite vykonať,“ uviedol grécky minister.
Atény už dvakrát pozastavili prijímanie žiadostí o azyl: v marci 2020 počas krízy na grécko-tureckej hranici a v júli 2025 počas prílevu migrantov z Líbye na Krétu, pripomenula AFP.
