Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Gruzínsko oň požiadalo vlani v marci spoločne s Moldavskom, mesiac po tom, čo žiadosť podala Ukrajina.
Autor TASR
Brusel 31. mája (TASR) - Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová v stredajšom prejave v Európskom parlamente (EP) v Bruseli vyhlásila, že je "presvedčená", že Európska únia udelí Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny do konca tohto roka. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Zurabišviliová argumentovala, že Gruzínsko pracuje na dosiahnutí demokratických štandardov EÚ a euroblok by jej krajine poskytol "ochranu pred Ruskom".
"V tomto rozhodujúcom okamihu našej cesty do Európy chcem, aby Gruzínsko prekonalo domáce a medzinárodné výzvy a pevne sa vydalo na cestu k plnohodnotnej európskej integrácii," poznamenala. Dodala, že sa to dá dosiahnuť len jediným spôsobom — že Gruzínsko získa štatút kandidátskej krajiny EÚ.
Gruzínsko oň požiadalo vlani v marci spoločne s Moldavskom, mesiac po tom, čo žiadosť podala Ukrajina. Členské krajiny žiadosti Kyjeva i Kišiňova schválili v júni 2022, avšak Gruzínsku odporučili, že musí naďalej pracovať na reforme v oblasti trhového hospodárstva, vzdelávacieho systému a energetickej a dopravnej infraštruktúry.
Rusko-gruzínske vzťahy sú komplikované od rozpadu Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov 20. storočia. Obe krajiny viedli v roku 2008 krátku vojnu, ktorá sa skončila tým, že Gruzínsko stratilo kontrolu nad dvoma Rusku naklonenými separatistickými regiónmi.
AFP píše, že napriek značným protiruským náladám v prozápadnom Gruzínsku tamojšia vláda čelí množiacim sa obvineniam zo skrytej spolupráce s Kremľom. Tá tvrdí, že je potrebné zachovať ekonomické vzťahy s Moskvou a v máji obnovila priame lety z Ruska do Gruzínska, čo vyvolalo opozičné protesty na letisku v Tbilisi.
Ruský prezident Vladimir Putin v máji nečakane zrušil vízovú povinnosť pre gruzínskych občanov i zákaz letov, ktorý Moskva jednostranne zaviedla v roku 2019 po vlne protikremeľských protestov v Gruzínsku.
Zurabišviliová argumentovala, že Gruzínsko pracuje na dosiahnutí demokratických štandardov EÚ a euroblok by jej krajine poskytol "ochranu pred Ruskom".
"V tomto rozhodujúcom okamihu našej cesty do Európy chcem, aby Gruzínsko prekonalo domáce a medzinárodné výzvy a pevne sa vydalo na cestu k plnohodnotnej európskej integrácii," poznamenala. Dodala, že sa to dá dosiahnuť len jediným spôsobom — že Gruzínsko získa štatút kandidátskej krajiny EÚ.
Gruzínsko oň požiadalo vlani v marci spoločne s Moldavskom, mesiac po tom, čo žiadosť podala Ukrajina. Členské krajiny žiadosti Kyjeva i Kišiňova schválili v júni 2022, avšak Gruzínsku odporučili, že musí naďalej pracovať na reforme v oblasti trhového hospodárstva, vzdelávacieho systému a energetickej a dopravnej infraštruktúry.
Rusko-gruzínske vzťahy sú komplikované od rozpadu Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov 20. storočia. Obe krajiny viedli v roku 2008 krátku vojnu, ktorá sa skončila tým, že Gruzínsko stratilo kontrolu nad dvoma Rusku naklonenými separatistickými regiónmi.
AFP píše, že napriek značným protiruským náladám v prozápadnom Gruzínsku tamojšia vláda čelí množiacim sa obvineniam zo skrytej spolupráce s Kremľom. Tá tvrdí, že je potrebné zachovať ekonomické vzťahy s Moskvou a v máji obnovila priame lety z Ruska do Gruzínska, čo vyvolalo opozičné protesty na letisku v Tbilisi.
Ruský prezident Vladimir Putin v máji nečakane zrušil vízovú povinnosť pre gruzínskych občanov i zákaz letov, ktorý Moskva jednostranne zaviedla v roku 2019 po vlne protikremeľských protestov v Gruzínsku.
