Tbilisi 4. marca (TASR) - Gruzínsky parlament v stredu schválil sprísnenie zákona o grantoch, ktorý začiatkom februára predložila vládnuca strana Gruzínsky sen. Zmeny boli prijaté pomerom hlasov 78 k deviatim. Informovala o tom rozhlasová stanica Echo Kaukazu, píše TASR.

Balík zmien upravuje viaceré kľúčové zákony vrátane tých, ktoré sa týkajú grantov a politických združení. Novela rozširuje definíciu zahraničných grantov, ktoré podliehajú schváleniu vládou, kriminalizuje „externý lobing“ a opakované verejné výzvy spochybňujúce legitimitu vlády. Za tieto skutky hrozí trest odňatia slobody až na šesť rokov.

Zmeny nadväzujú na skoršiu legislatívu o tzv. zahraničných agentoch, ktorú kritici prirovnávajú k zákonom využívaným v Rusku na potláčanie nesúhlasu s vládnou politikou, aktivít občianskej spoločnosti a nezávislých médií.

Premiér Irakli Kobachidze uviedol, že cieľom zmien je sťažiť „financovanie nepokojov, násilností alebo revolučných procesov v Gruzínsku zo zahraničia“.

Predstavitelia opozície, mimovládnych organizácií aj právni experti varujú, že zákonné ustanovenia môžu byť zneužité na obmedzenie politického aktivizmu.

Európska komisia upozornila na to, že ak budú zmeny implementované, budú „plne nezlučiteľné“ s cestou Tbilisi k členstvu v EÚ.

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International vyhlásila, že opatrenia sú „veľmi škodlivé a znamenajú ďalšie rozširovanie autoritárskych praktík v Gruzínsku s cieľom umlčať a kriminalizovať odporcov a upevniť moc“ vládnych politikov.

Mimovládna organizácia Centrum pre sociálnu spravodlivosť uviedla, že prijaté zmeny v zákone „podriaďujú akýkoľvek politický prejav štátnej kontrole a kriminalizujú ho, ak dostáva finančnú podporu od občana alebo právnickej osoby inej krajiny“.

Gruzínsko čelí politickej kríze od posledných parlamentných volieb, ktoré opozícia označila za zmanipulované. Opozičné strany odmietli uznať nový parlament i vládu.

Napätie sa ešte prehĺbilo po tom, čo vláda odložila rokovania o vstupe Gruzínska do Európskej únie do roku 2028. Toto rozhodnutie malo za následok mesiace pouličných protestov, po ktorých nasledoval zásah proti nespokojným ľuďom, opozičným predstaviteľom, občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.

Kritici obviňujú vládny Gruzínsky sen z oslabovania demokracie a snáh priblížiť krajinu k Moskve, čo však vláda v Tbilisi odmieta. Strana pritom vlani oznámila zámer zakázať hlavné opozičné politické zoskupenia, čo jej odporcovia označili za ďalší krok smerom k autoritárskej vláde.