< sekcia Zahraničie

Guterres: Vojnu proti prírode musíme skončiť

Na archívnej snímke Antonio Guterres. Foto: TASR/AP

Generálny tajomník OSN António Guterres ešte v nedeľu varoval, že doterajšie kroky nestačia na to, aby sa svet nedostal v zmenách klímy do bodu, z ktorého už niet návratu.

Madrid 2. decembra (TASR) - Delegáti z takmer 200 krajín začali v pondelok dvojtýždňovú klimatickú konferenciu OSN v španielskom Madride, kde sa budú snažiť zlepšiť opatrenia na zastavenie globálneho otepľovania.

Generálny tajomník OSN António Guterres ešte v nedeľu varoval, že doterajšie kroky nestačia na to, aby sa svet nedostal v zmenách klímy "do bodu, z ktorého už niet návratu".

"To, čo chýba, je politická vôľa," povedal Guterres novinárom v predvečer madridskej konferencie COP25.

"Musíme skončiť našu vojnu proti prírode. Ľudstvo viedlo mnoho desaťročí vojnu proti vlastnej planéte," povedal šéf OSN, ktorého citovali tlačové agentúry AP a DPA.

"Zem nám to vracia čoraz častejšími a tragickejšími prírodnými pohromami, obdobiami sucha a stúpajúcou hladinou morí," varoval Guterres.

Samit sa presunul do španielskeho hlavného mesta po tom, ako Čile z dôvodu protivládnych protestov zrušilo konanie tejto konferencie. Cieľom samitu je podrobne rozpracovať pravidlá vyplývajúceho z historickej parížskej klimatickej dohody z roku 2015.

Na základe klimatickej dohody sa má vytvoriť dobre fungujúci medzinárodný systém obchodovania s emisiami a odškodňovania chudobných štátov za straty, ktoré im spôsobuje stúpajúca hladina morí, ako aj za ďalšie dôsledky klimatických zmien.

Guterres takisto oznámil, že vymenoval Marka Carneyho, súčasného guvernéra britskej centrálnej banky Bank of England, za osobitného vyslanca OSN pre opatrenia a financie na ochranu klímy. Kanaďan prevezme funkciu po miliardárovi a bývalom newyorskom starostovi Michaelovi Bloombergovi.

Šéf OSN Guterres o klimatickej kríze: Môžeme ísť cestou nádeje alebo rezignácie


Klimatická kríza ohrozuje samotnú civilizáciu a ľudstvo si musí vybrať medzi nádejou a rezignáciou. V pondelok na úvod dvojtýždňovej klimatickej konferencie COP25 v španielskom Madride to povedal generálny tajomník OSN António Guterres.

"Jedna cesta je vzdať sa, keď ako námesační prejdeme v spánku cez bod, z ktorého už niet návratu, a ohrozíme tým zdravie a bezpečie každého na tejto planéte," povedal Guterres na začiatku klimatického summitu OSN, na ktorom sa zúčastňujú delegáti z takmer 200 krajín.

Cesta nádeje znamená používať menej fosílnych palív a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, upozornil podľa tlačovej agentúry DPA Guterres.

"Naozaj chceme, aby si nás pamätali ako generáciu, ktorá strčila hlavu do piesku, ktorá sa len vykrúcala, zatiaľ čo planéta horela?" položil otázku šéf OSN, ktorého citovala agentúra AFP.

Guterres vo vášnivom apeli spomenul dlhý zoznam znepokojujúcich prejavov a tiež nové údaje zverejnené Svetovou meteorologickou organizáciou (WMO).

Posledných päť rokov bolo najhorúcejších od začatia zaznamenávania teplôt, uviedla WMO. A koncentrácia oxidu uhličitého (CO2) v ovzduší, ktorý spôsobuje otepľovanie, dosiahla stupeň, aký Zem nezažila tri až päť miliónov rokov.

"Naposledy, keď bola porovnateľná koncentrácia, bolo o dva až tri stupne Celzia teplejšie a hladina morí siahala o 10-20 metrov vyššie než dnes," dodal Guterres.

Historická parížska klimatická dohoda z roku 2015 vyzýva na udržanie globálneho otepľovania "dobre pod" dva stupne Celzia - ale ak je to možné, na úrovni 1,5 stupňa Celzia.

Hlavná vedecká správa OSN stanovuje hranicu na 2 až 1,5 stupňa Celzia, ak má byť ešte klíma pre svet bezpečná.

"Permafrost (trvalo zamrznutá pôda) v Arktíde sa topí o 70 rokov skôr, než sa predpokladalo," pokračoval Guterres. "Antarktída sa roztápa trikrát rýchlejšie než pred desiatimi rokmi. Hladina oceánov stúpa rýchlejšie, než sa očakávalo," dodal šéf OSN.

"Vyše dve tretiny megamiest sveta sa nachádzajú pri mori," povedal.

Do roku 2050 sa vyše 150 miliónov ľudí ocitne v pobrežných záplavových oblastiach, ako ukázal nedávny výskum.

Ak chce ľudstvo zabrániť tomu, aby teploty stúpli o viac než 1,5 stupňa Celzia, svetová ekonomika musí byť do polovice 21. storočia uhlíkovo neutrálna, uvádzalo sa už vo vlaňajšej významnej správe OSN.

"Najlepšie dostupné výsledky vedeckej práce, sprostredkované Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC), nám dnes hovoria, že prekročenie hranice 1,5 stupňa Celzia nás povedie k osudnej katastrofe," vyhlásil Guterres.