Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Videokonferenciu so šéfom fínskej diplomacie pripravili poslanci Výboru EP pre zahraničné veci (AFET) s cieľom diskutovať o bezpečnostných výzvach pre Európu vo svetle ruskej agresie na Ukrajine.
Autor TASR
Brusel 12. mája (TASR) - Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto vo štvrtok počas videokonferencie s poslancami Európskeho parlamentu (EP) povedal, že doložka EÚ o vzájomnej pomoci medzi členskými krajinami by mohla poskytnúť ochranu Fínsku dovtedy, kým sa nestane plnohodnotným členom NATO. Informuje o tom spravodajca TASR.
Videokonferenciu so šéfom fínskej diplomacie pripravili poslanci Výboru EP pre zahraničné veci (AFET) s cieľom diskutovať o bezpečnostných výzvach pre Európu vo svetle ruskej agresie na Ukrajine. Haavisto europoslancov informoval o smerovaní Fínska v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky po invázii Ruska na Ukrajine, ako aj o prebiehajúcej politickej diskusii vo Fínsku o prehodnocovaní bezpečnostných opatrení.
Fínsko v súčasnosti nie je členom Severoatlantickej aliancie, avšak vo štvrtok dopoludnia fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do NATO.
Podľa tlačovej agentúry Reuters Haavisto v tejto súvislosti poslancom EP povedal, že Fínsko so svojimi priateľmi v EÚ diskutovalo aj o tom, aký druh podpory by jeho krajine zaručil článok 42.7 Zmluvy o EÚ, čiže takzvaná doložka o vzájomnej pomoci.
Text, na ktorý sa šéf fínskej diplomacie odvoláva, uvádza, že "v prípade, že sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov".
"Myslím si, že je veľmi dôležité zdôrazniť solidaritu vyplývajúcu z tohto článku," povedal Haavisto pred europoslancami.
Pre Fínsko sú tieto záruky dôležité, najmä počas obdobia od podania oficiálnej prihlášky do NATO až po ratifikáciu jeho členstva zo strany parlamentov ostatných spojencov 30-člennej Aliancie, čo môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Žiadosťou Fínska, prípadne aj Švédska, o vstup do Aliancie sa budú zaoberať lídri krajín NATO na summite v Madride koncom júna. Počas letnej sezóny má väčšina krajín "parlamentné prázdniny", čo znamená, že ratifikačný proces sa môže pretiahnuť až do jesene.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Videokonferenciu so šéfom fínskej diplomacie pripravili poslanci Výboru EP pre zahraničné veci (AFET) s cieľom diskutovať o bezpečnostných výzvach pre Európu vo svetle ruskej agresie na Ukrajine. Haavisto europoslancov informoval o smerovaní Fínska v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky po invázii Ruska na Ukrajine, ako aj o prebiehajúcej politickej diskusii vo Fínsku o prehodnocovaní bezpečnostných opatrení.
Fínsko v súčasnosti nie je členom Severoatlantickej aliancie, avšak vo štvrtok dopoludnia fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do NATO.
Podľa tlačovej agentúry Reuters Haavisto v tejto súvislosti poslancom EP povedal, že Fínsko so svojimi priateľmi v EÚ diskutovalo aj o tom, aký druh podpory by jeho krajine zaručil článok 42.7 Zmluvy o EÚ, čiže takzvaná doložka o vzájomnej pomoci.
Text, na ktorý sa šéf fínskej diplomacie odvoláva, uvádza, že "v prípade, že sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov".
"Myslím si, že je veľmi dôležité zdôrazniť solidaritu vyplývajúcu z tohto článku," povedal Haavisto pred europoslancami.
Pre Fínsko sú tieto záruky dôležité, najmä počas obdobia od podania oficiálnej prihlášky do NATO až po ratifikáciu jeho členstva zo strany parlamentov ostatných spojencov 30-člennej Aliancie, čo môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Žiadosťou Fínska, prípadne aj Švédska, o vstup do Aliancie sa budú zaoberať lídri krajín NATO na summite v Madride koncom júna. Počas letnej sezóny má väčšina krajín "parlamentné prázdniny", čo znamená, že ratifikačný proces sa môže pretiahnuť až do jesene.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
