Veriaci čakajú pred byzantskou Hagiou Sofiou v historickom centre Istanbulu 24. júla 2020. V piatok sa moslimovia budú po prvý raz po 86 rokoch modliť po premene budovy z múzea na mešitu. Hagiu Sofiu pôvodne postavili ako katedrálu v rokoch 532-537 počas existencie Byzantskej ríše, na príkaz cisára Justiniána. V roku 1985 zapísali Hagiu Sofiu na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Turecký úrad pre náboženské záležitosti Diyanet informoval, že kresťanské ikony budú počas moslimských modlitieb zakryté "vhodnými prostriedkami a budú neosvetlené". Po rozpade Byzantskej ríše v roku 1453 a po dobytí mesta Osmanskou ríšou sa kresťanská katedrála stala mešitou, ale v roku 1934 bola na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka vyhlásená za múzeum. Bolo prístupné pre všetkých návštevníkov bez ohľadu na ich vierovyznanie.Premena múzea na mešitu vyvolala hnev medzi kresťanmi a napätie medzi historickými nepriateľmi a členmi NATO, Tureckom a Gréckom.Foto: TASR/AP
Ako katedrálu ju postavili v rokoch 532-537 počas existencie Byzantskej ríše na príkaz cisára Justiniána.
Istanbul 24. júla (TASR) - Svetoznáma historická pamiatka Hagia Sofia v tureckom Istanbule sa v piatok po prvý raz po 86 rokoch otvorila pre moslimských veriacich po tom, ako ju na základe kontroverzného dekrétu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana premenili minulý týždeň z múzea na mešitu. Informovala o tom agentúra DPA.
Pred budovou sa zhromaždili stovky veriacich, ktorých muezín zvolával k modlitbám. Ľudia sediaci na modlitebných koberčekoch na námestí medzi Hagiou Sofiou a neďalekou Modrou mešitou však vo veľkej miery ignorovali nariadené pravidlá týkajúce sa fyzického odstupu.
Väčšina ciest vedúcich k Hagii Sofii bola zablokovaná a obmedzenia sa dotkli aj hromadnej dopravy. V nasadení je 21.000 príslušníkov poriadkových síl.
Istanbulský guvernér Ali Yerlikaya vyzval ľudí, aby si priniesli štyri veci - rúška, modlitebné koberčeky, trpezlivosť a porozumenie.
Veriaci s ochranným rúškom na tvári čaká na modlenie neďaleko byzantskej Hagie Sofie v historickom centre Istanbulu 24. júla 2020. V piatok sa moslimovia budú po prvý raz po 86 rokoch modliť po premene budovy z múzea na mešitu. Hagiu Sofiu pôvodne postavili ako katedrálu v rokoch 532-537 počas existencie Byzantskej ríše, na príkaz cisára Justiniána. V roku 1985 zapísali Hagiu Sofiu na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Turecký úrad pre náboženské záležitosti Diyanet informoval, že kresťanské ikony budú počas moslimských modlitieb zakryté "vhodnými prostriedkami a budú neosvetlené". Po rozpade Byzantskej ríše v roku 1453 a po dobytí mesta Osmanskou ríšou sa kresťanská katedrála stala mešitou, ale v roku 1934 bola na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka vyhlásená za múzeum. Bolo prístupné pre všetkých návštevníkov bez ohľadu na ich vierovyznanie.Premena múzea na mešitu vyvolala hnev medzi kresťanmi a napätie medzi historickými nepriateľmi a členmi NATO, Tureckom a Gréckom.Foto: TASR/AP
Pred vstupom do Hagie Sofie odhalili veľkú zelenú tabuľu v turečtine, arabčine a angličtine s nápisom "Hagia Sofia Veľká mešita".
Na piatkových popoludňajších modlitbách, začínajúcich o 13.16 h (12.16 SELČ), sa zúčastní aj prezident Erdogan.
Hagiu Sofiu pôvodne postavili ako katedrálu v rokoch 532-537 počas existencie Byzantskej ríše na príkaz cisára Justiniána. V roku 1985 ju zapísali na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.
Turecký najvyšší správny súd, štátna rada, zrušil 10. júla vládny dekrét, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala v roku 1934 múzeom. Erdogan zmenu štatútu pamiatky na mešitu odobril. Ešte vlani vyhlásil, že premeniť Hagiu Sofiu na múzeum bolo "veľmi veľkou chybou".
Muž máva tureckou vlajkou pred byzantskou Hagiou Sofiou v historickom centre Istanbulu 24. júla 2020. V piatok sa moslimovia budú po prvý raz po 86 rokoch modliť po premene budovy z múzea na mešitu. Hagiu Sofiu pôvodne postavili ako katedrálu v rokoch 532-537 počas existencie Byzantskej ríše, na príkaz cisára Justiniána. V roku 1985 zapísali Hagiu Sofiu na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Turecký úrad pre náboženské záležitosti Diyanet informoval, že kresťanské ikony budú počas moslimských modlitieb zakryté "vhodnými prostriedkami a budú neosvetlené". Po rozpade Byzantskej ríše v roku 1453 a po dobytí mesta Osmanskou ríšou sa kresťanská katedrála stala mešitou, ale v roku 1934 bola na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka vyhlásená za múzeum. Bolo prístupné pre všetkých návštevníkov bez ohľadu na ich vierovyznanie.Premena múzea na mešitu vyvolala hnev medzi kresťanmi a napätie medzi historickými nepriateľmi a členmi NATO, Tureckom a Gréckom.Foto: TASR/AP
Po rozpade Byzantskej ríše v roku 1453 a po dobytí mesta Osmanskou ríšou sa kresťanská katedrála stala mešitou, ale v roku 1934 bola na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka vyhlásená za múzeum. To bolo prístupné pre všetkých návštevníkov bez ohľadu na ich vierovyznanie.
Premena múzea na mešitu vyvolala hnev medzi kresťanmi a znepokojenie vyjadrili Spojené štáty, EÚ, Rusko, UNESCO i viacerí cirkevní predstavitelia.
Erdogan však trvá na tom, že Turecko má na takúto premenu "historické a zvrchované právo". Zároveň povedal, že Hagia Sofia bude naďalej otvorená pre turistov všetkých vierovyznaní a vstup do nej bude bezplatný.
