Port-au-Prince 7. februára (TASR) - Karibská republika Haiti si v sobotu 7. februára pripomína dve zásadné politické výročia. Pred 40 rokmi (1986), utiekol do exilu vo Francúzsku diktátor Jean-Claude Duvalier (Baby Doc) a o 25 rokov neskôr, v roku 2001 nastúpil Jean-Bertrand Aristide do prezidentského úradu. Ani jedna z týchto udalostí krajine nepriniesla stabilitu či prosperitu.

Haiti na západnej časti ostrova Hispaniola sa v roku 1804 stalo prvou černošskou republikou na svete. Jej história je lemovaná dlhmi „za nezávislosť“ voči Francúzsku, ktoré krajinu ekonomicky zmrzačili. Obyvatelia cyklicky čelia vlnám politických sľubov a následného chaosu. Situáciu komplikujú prírodné katastrofy, ktorú prehlbujú obrovskú chudobu a maria nádej na lepší zajtrajšok.

Po ekonomickom vyčerpaní zo strany Francúzska prišla v 20. storočí takmer dvadsaťročná americká okupácia. Priniesla modernizáciu infraštruktúry, no zároveň zanechala hlboké jazvy v podobe centralizovanej moci a potláčania národnej identity. To vytvorilo podmienky pre neskorší vzostup populistických lídrov.

Po sérii vojenských prevratov sa na čelo krajiny postavil François „Papa Doc“ Duvalier. Vyštudovaný lekár -epidemiológ vstúpil do politiky s povesťou človeka, „ktorý sa stará o vidiecku chudobu“. V prezidentských voľbách v roku 1957 zvíťazil na vlne hnutia za rovnoprávnosť obyvateľov čiernej pleti. Sľuboval moc „čiernej väčšiny“, ale rýchlo zmenil tvár. V roku 1964 sa vyhlásil za doživotného prezidenta a vytvoril obávané milície Tonton Macoutes, ktoré terorizovali krajinu.

Zomrel 21. apríla 1971 a vedenie krajiny prevzal jeho 19-ročný syn Jean-Claude „Baby Doc“ Duvalier. Milície Tonton Macoutes boli zodpovedné za smrť a zmiznutie tisícov odporcov a obyvateľstvo hladovalo, hoci prezident žil v extrémnom luxuse. Iba jeho svadba stála päť miliónov dolárov.

Na neúnosnosť situácie na Haiti reagovala aj cirkev. V roku 1983 navštívil krajinu pápež Ján Pavol II. Jeho výrok „Tu sa musí niečo zmeniť“ bol pre Haitanov signálom k odporu. V roku 1985 smrť nevinných študentov a neúnosný hlad vyvolali vlnu celonárodných protestov.

Baby Doc 7. februára 1986 spoločne s manželkou a obrovským majetkom opustili ostrov na palube amerického lietadla. Hoci zanechal za sebou rozvrátenú krajinu, jeho exil dal ľuďom nádej na slobodu po viac ako troch desaťročiach diktatúry dynastie Duvalierovcov.

Presne o 15 rokov neskôr (7. februára 2001) nastala nová éra nádeje. Na čelo krajiny sa vrátil bývalý katolícky kňaz Jean-Bertrand Aristide. Do prezidentského úradu nastúpil už po druhý raz; v roku 1991 ho z postu hlavy štátu zvrhol puč.

Jeho prezidentský návrat sprevádzali kontroverzné voľby, ktoré bojkotovala časť opozície. Podporu získal prostredníctvom teológie oslobodenia, sľubmi o gramotnosti a konci korupcie. Bol známy ako hlas „ľudu z chatrčí“.

Pre zahraničnú kritiku priebehu volieb sa zastavila medzinárodná pomoc a Haiti ekonomicky skolabovalo. Moc nového prezidenta sa opierala aj o ozbrojené gangy tzv. Chimeres, ktoré zastrašovali opozíciu. Presne po troch rokoch, vo februári 2004, Aristide pre ozbrojenú vzburu utiekol do exilu v Juhoafrickej republike (JAR). Dodnes však tvrdí, že ho „uniesli“ Američania.

V januári 2010 postihla krajinu ďalšia prírodná rana. Oblasť Port-au-Prince zasiahlo silné zemetrasenie. Zrútila sa väčšina budov, prezidentský palác, ministerstvá, katedrála, ale aj centrála Organizácie spojených národov (OSN). K tomu sa pridala obrovská epidémia cholery a chýbajúca pitná voda a potraviny.

Do chaosu a utrpenia nečakane vstúpili obaja bývalí prezidenti - Duvalier a Aristide. Pod zámienkou „pomoci trpiacemu národu“ sa najskôr v januári 2011 vrátil Duvalier a o dva mesiace neskôr aj Aristide.

Mnohí Haiťania videli v Duvalierovom návrate nádej v nastolenie spravodlivosti. Baby Doc však zomrel na srdcový infarkt 4. októbra 2014. V tom čase už čelil obvineniam za zločiny proti ľudskosti a rozkrádanie štátnych peňazí a jeho smrť zastavila súdny proces. Obete jeho režimu sa tak nikdy nedočkali právoplatného rozsudku. Aristide zostal žiť v krajine, avšak v ústraní.

Dnešné Haiti si výročia pripomína v čase možno najväčšej krízy vo svojej modernej histórii. Rozvrátený štátny aparát a nadvláda gangov odsúvajú politické spory Duvalierovej či Aristidovej éry do úzadia. Pre generáciu, ktorá nezažila ani jeden z týchto režimov, zostáva prioritou prežitie v krajine bez vyhliadok na stabilitu.