MS vo futbale 2026
Všetky správy
Podľa jej názoru súčasná imigračná politika priviedla krajinu do krízy.
Autor TASR
Canberra 17. júna (TASR) - Líderka austrálskej krajne pravicovej strany Jeden národ Pauline Hansonová v stredu vyhlásila, že Austrália nemôže byť multikultúrnou spoločnosťou. Podľa jej názoru súčasná imigračná politika priviedla krajinu do krízy. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
Hansonová, ktorej politika býva prirovnávaná k politike amerického prezidenta Donalda Trumpa, z „tejto imigračnej katastrofy“ obvinila stredoľavicovú labouristickú vládu. Uviedla, že prílev migrantov zvýšil ceny bývania natoľko, že sa stalo pre mnohé rodiny nedostupným.
„Je nepopierateľné, že imigračná politika dostala našu krajinu do stavu krízy. V jej centre je úplne chybná politika multikulturalizmu,“ povedala Hansonová v Národnom tlačovom klube v Canberre v jednom zo svojich doteraz najvýraznejších prejavov.
„Nemôžeme byť multikultúrnou spoločnosťou. Sme multirasová spoločnosť. Ale musíme byť monokultúrni,“ zdôraznila a dodala, že má vážne obavy z „radikálneho islamu“.
Počas prejavu aktivisti rozvinuli za Hansonovou transparent kritizujúci jej odpor k zvyšovaniu miezd zamestnancov. Organizátori ho rýchlo odstránili. Pred budovou sa v rovnakom čase zhromaždili desiatky odporcov tejto krajne pravicovej političky.
Strana Jeden národ sa chce inšpirovať vlnou deportácií, aké presadila Trumpova administratíva v USA. Navrhuje tiež automatické rušenie víz pre páchateľov trestných činov, odstúpenie od Dohovoru OSN o utečencoch, sprísnenie vízových pravidiel a predĺženie čakacích lehôt na získanie austrálskeho občianstva.
Z prieskumu verejnej mienky pre denník Sydney Morning Herald vyplýva, že Hansonová v popularite predbehla úradujúceho premiéra Anthonyho Albaneseho a je pre Austrálčanov preferovanou kandidátkou na premiérsky post.
Strana Jeden národ, založená v roku 1997, bola pritom dlhé roky považovaná za marginálnu politickú silu. Väčšiu podporu jej priniesli Hansonovej mediálne výrazné vystúpenia a tvrdý postoj k imigrácii. Austrálske médiá porovnávajú vzostup Jedného národa s nástupom strany Reform UK Nigela Faragea.
V niektorých nedávnych prieskumoch strana Jeden národ predstihla labouristov aj konzervatívnu koaličnú opozíciu, čo politológovia označujú za výrazný posun v austrálskom politickom systéme, ktorému dlhodobo dominovali dve hlavné zoskupenia.
Napriek tomuto vývoju austrálsky preferenčný volebný systém stále zvýhodňuje Labouristickú stranu. Niektoré prieskumy naznačujú, že ak by sa voľby konali v súčasnosti, pravdepodobne by sa udržala pri moci.
Strana Jeden národ má v súčasnosti v dolnej komore parlamentu len jeden mandát, ktorý získala v májových doplňujúcich voľbách v Novom Južnom Walese. Uspela tam v súboji s konzervatívnou Liberálnou stranou, pre ktorú je tento štát politickou baštou. V hornej komore parlamentu má Jeden národ štyroch z celkovo 76 senátorov.
Hansonová, ktorej politika býva prirovnávaná k politike amerického prezidenta Donalda Trumpa, z „tejto imigračnej katastrofy“ obvinila stredoľavicovú labouristickú vládu. Uviedla, že prílev migrantov zvýšil ceny bývania natoľko, že sa stalo pre mnohé rodiny nedostupným.
„Je nepopierateľné, že imigračná politika dostala našu krajinu do stavu krízy. V jej centre je úplne chybná politika multikulturalizmu,“ povedala Hansonová v Národnom tlačovom klube v Canberre v jednom zo svojich doteraz najvýraznejších prejavov.
„Nemôžeme byť multikultúrnou spoločnosťou. Sme multirasová spoločnosť. Ale musíme byť monokultúrni,“ zdôraznila a dodala, že má vážne obavy z „radikálneho islamu“.
Počas prejavu aktivisti rozvinuli za Hansonovou transparent kritizujúci jej odpor k zvyšovaniu miezd zamestnancov. Organizátori ho rýchlo odstránili. Pred budovou sa v rovnakom čase zhromaždili desiatky odporcov tejto krajne pravicovej političky.
Strana Jeden národ sa chce inšpirovať vlnou deportácií, aké presadila Trumpova administratíva v USA. Navrhuje tiež automatické rušenie víz pre páchateľov trestných činov, odstúpenie od Dohovoru OSN o utečencoch, sprísnenie vízových pravidiel a predĺženie čakacích lehôt na získanie austrálskeho občianstva.
Z prieskumu verejnej mienky pre denník Sydney Morning Herald vyplýva, že Hansonová v popularite predbehla úradujúceho premiéra Anthonyho Albaneseho a je pre Austrálčanov preferovanou kandidátkou na premiérsky post.
Strana Jeden národ, založená v roku 1997, bola pritom dlhé roky považovaná za marginálnu politickú silu. Väčšiu podporu jej priniesli Hansonovej mediálne výrazné vystúpenia a tvrdý postoj k imigrácii. Austrálske médiá porovnávajú vzostup Jedného národa s nástupom strany Reform UK Nigela Faragea.
V niektorých nedávnych prieskumoch strana Jeden národ predstihla labouristov aj konzervatívnu koaličnú opozíciu, čo politológovia označujú za výrazný posun v austrálskom politickom systéme, ktorému dlhodobo dominovali dve hlavné zoskupenia.
Napriek tomuto vývoju austrálsky preferenčný volebný systém stále zvýhodňuje Labouristickú stranu. Niektoré prieskumy naznačujú, že ak by sa voľby konali v súčasnosti, pravdepodobne by sa udržala pri moci.
Strana Jeden národ má v súčasnosti v dolnej komore parlamentu len jeden mandát, ktorý získala v májových doplňujúcich voľbách v Novom Južnom Walese. Uspela tam v súboji s konzervatívnou Liberálnou stranou, pre ktorú je tento štát politickou baštou. V hornej komore parlamentu má Jeden národ štyroch z celkovo 76 senátorov.
