Quantcast
< sekcia Zahraničie

Helmut Kohl sa stal pred 40 rokmi po prvýkrát nemeckým kancelárom

Bývalý nemecký kancelár Helmut Kohl. Foto: TASR/AP

So 16-ročnou vládou Helmuta Kohla sú spojené najdôležitejšie udalosti nielen nemeckých, ale aj európskych i svetových dejín druhej polovice 20. storočia.

Berlín 1. októbra (TASR) - Post nemeckého spolkového kancelára zastával presne 5869 dní, najdlhšie spomedzi doterajších kancelárov. Kresťanský demokrat Helmut Kohl (CDU), kancelár zjednotenia Nemecka, stál na čele piatich vlád, ktoré vytvoril vždy so sesterskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) a s liberálmi z FDP. V úrade bol rekordných 16 rokov - od 1. októbra 1982 do 26. októbra 1998. V sobotu 1. októbra uplynie 40 rokov odvtedy, ako sa postavil na čelo nemeckej vlády prvýkrát.

V Nemeckej spolkovej republike vládla od októbra 1969 sociálno-liberálna koalícia zložená zo sociálnych demokratov (SPD) a liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP). Začiatkom 80. rokov sa postupne prehlbovala koaličná kríza, ktorá sa týkala najmä rozdielneho pohľadu sociálnych demokratov a liberálov na ďalší hospodársku a sociálnu politiku spolkovej vlády. Tá sa dostávala pod čoraz väčší tlak.

Kríza vrcholila 17. septembra 1982, keď z vlády odišli štyria ministri nominovaní FDP - Hans-Dietrich Genscher (vicenkacelár a minister zahraničných vecí), Otto Graf Lambsdorff (minister hospodárstva), Gerhart Baum (minister vnútra) a Josef Ertl (minister poľnohospodárstva).

Kvety a fotografia pred domom bývalého nemeckého spolkového kancelára Helmuta Kohla, ktorý zomrel v piatok 16. júna 2017 vo veku 87 rokov, v Oggersheime 19. júna 2017.
Foto: TASR/AP


Liberáli chceli vytvoriť novú vládu s CDU/CSU, avšak nie prostredníctvom nových volieb do Spolkového snemu (Bundestagu), ale tzv. konštruktívnym vyslovením nedôvery. Tento zámer však vyvolal pobúrenie nielen v radoch sociálnych demokratov, ale aj medzi liberálmi samotnými.

Niektorí poslanci z FDP boli totiž presvedčení, že by mali naďalej vládnuť spolu s SPD. Keď sa napokon podarilo presadiť zmenu na poste kancelára hlasovaním v Bundestagu, okolo 20.000 členov strany opustilo na protest FDP. Medzi nimi aj Günter Verheugen, ktorý urobil potom kariéru práve v SPD - stal sa členom jej vedenia a v rokoch 1999 - 2004 mal v Európskej komisii vedenej Romanom Prodim na starosti rozširovanie Európskej únie.

Viac ako šesťhodinový, veľmi emotívny slovný súboj vyvrcholil v Spolkovom sneme 1. októbra 1982 vyslovením nedôvery sociálnemu demokratovi Helmutovi Schmidtovi a zvolením kresťanského demokrata Helmuta Kohla za nového spolkového kancelára. Kohl získal 256 hlasov, proti bolo 235 poslancov, štyria sa hlasovania zdržali. Po prvý raz v dejinách Nemeckej spolkovej republiky tak došlo k výmene na poste spolkového kancelára hlasovaním v Bundestagu - konštruktívnym vyslovením nedôvery.

Na snímke vľavo prezident SR Ivan Gašparovič počas príhovoru bývalého nemeckého kancelára Helmuta Kohla vpravo.
Foto: TASR - Martin Baumann


V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 6. marca 1983, potvrdili voliči koalíciu zloženú z CDU/CSU a FDP. Helmut Kohl 29. marca 1983 v Bundestagu svoj post obájil - hlas mu odovzdalo 271 poslancov, proti sa vyslovilo 214. Odvtedy tento post obhájil ešte trikrát a celkove bol v Spolkovom sneme zvolený za nemeckého kancelára päťkrát, posledný raz 15. novembra 1994.

So 16-ročnou vládou Helmuta Kohla sú spojené najdôležitejšie udalosti nielen nemeckých, ale aj európskych i svetových dejín druhej polovice 20. storočia, medzi ktoré nesporne patrí pád Berlínskeho múru v roku 1989 a o rok neskôr opätovné zjednotenie Nemecka.

Jednej z najvýraznejších postáv nemeckej povojnovej histórie sa dostalo 11. decembra 1998 významnej pocty - európski štátnici udelili Helmutovi Kohlovi za jeho celoživotné dielo ocenenie Čestný občan Európy. Okrem Helmuta Kohla sa jej dostalo iba Jeanovi Monnetovi (v roku 1976) a Jacquovi Delorsovi (2015).

Zdroj: www.bundestag.de, www.bundesstiftung-helmut-kohl.de, www.europarl.europa.eu