Quantcast
< sekcia Zahraničie

Historici: Kosti padlých v bitke pri Waterloo použili pri výrobe cukru

Na snímke kryštálový cukor. Foto: TASR

Počas bojov pri Waterloo bolo 18. júna 1815 zabitých 10.000 – 30.000 vojakov.

Brusel 18. augusta (TASR) - V období po bitke pri Waterloo z roku 1815, ktorá znamenala definitívny koniec Napoleona Bonaparteho, boli kosti mŕtvych tiel z bojiska použité pri výrobe cukru. Na objav dvoch belgických a nemeckých historikov a britského archeológa vo štvrtok upozornila belgická televízna stanica RTBF, informuje spravodajca TASR.

Tento objav podľa RTBF vysvetľuje aj záhadu, prečo je také vzácne objaviť kostry vojakov na mieste tejto obrovskej bitky.

Počas bojov pri Waterloo bolo 18. júna 1815 zabitých 10.000 – 30.000 vojakov. Kde sú ich telá? Archeológovia ich našli veľmi málo. Vysvetlením má byť skutočnosť, že v rokoch nasledujúcich po bitke ich roľníci vykopávali a predávali. A kto mal o kosti záujem? Cukrovarnícky priemysel. Repný cukor bol čerstvo vynájdený a paradoxne záujem a dopyt po cukre z repy stúpol v dôsledku Napoleonovej námornej blokády Európy, keď bolo zložité získať cukor z cukrovej trstiny zo zámoria.

RTBF upozornila, že na filtrovanie cukrového sirupu bol potrebný kostný uhlík. Spálené kosti technicky pomáhali, aby cukor získal svoju bielu farbu. Túto technológiu už v súčasnosti cukrovarnícky priemysel nepoužíva.

Podľa slov belgického historika Bernarda Wilkina okolo roku 1820 v okolí Waterloo cukrová repa vytlačila pestovanie pšenice. Vznikol cukrovarnícky priemysel aj s pecami na spaľovanie kostí a tvorbu kostného uhlíka, čo znamenalo, že trhová hodnota kostí – iba teoreticky zvieracích – prudko vzrástla. Hodnota kostí zaujala miestnych roľníkov, ktorí boli často bez peňazí a dobre poznali miesta masových hrobov padlých vojakov v bitke pri Waterloo.

Od roku 1834 písomné pramene potvrdzujú, že incidentov spojených s vykopávaním tiel pribúdalo a viacerí cestovatelia a návštevníci bývalého bojiska hlásili, že videli vykopané telá. Dokonca vtedajší poslanci parlamentu odsudzovali "obchodovanie s hnilými kosťami" a zachoval sa aj výstražný plagát starostu neďalekej obce Braine l'Alleud, ktorý miestnych obyvateľov upozorňoval, že exhumácie padlých vojakov sú zakázané a trestné podľa paragrafu 360 Trestného zákona.

Historik Wilkin upozornil na svedectvo istého nemeckého geológa, ktorý videl roľníkov vyhrabávať kosti a počul, ako sa smejú na tom, že kosti vojakov cisárskej gardy, ktorí boli vysokí, sa ľahko zamieňajú s kosťami koní. Podľa jeho slov kostný uhlík zarobil v tej dobe veľa peňazí a pre miestnych obyvateľov znamenal lákavú príležitosť si ľahko privyrobiť.