Madrid 11. augusta (TASR) - Požiar v historickej mešite premenenej na katedrálu v juhošpanielskom meste Córdoba spôsobil len „veľmi lokálne škody“, uviedol počas uplynulého víkendu starosta mesta pri príležitosti opätovného otvorenia pamiatky pre verejnosť. Správu priniesla tlačová agentúra AFP.
Rozsiahly požiar vypukol minulý týždeň v piatok okolo 21.00 h miestneho času. Vyvolalo to obavy o osud tejto architektonickej perly raného stredoveku a pripomenulo spomienky na požiar z roku 2019, ktorý zničil katedrálu Notre-Dame v Paríži.
Na videách bolo vidno dym valiaci sa z priestorov tejto významnej turistickej atrakcie, ktorá je všeobecne považovaná za klenot islamskej architektúry. Pamiatku ročne navštívia dva milióny turistov. „Došlo k určitým škodám, ale sú veľmi lokálne,“ povedal novinárom starosta Córdoby José María Bellido.
Väčšina trosiek sa nachádza v kaplnke, kde vypukol požiar. Jej strecha sa „úplne zrútila“ v dôsledku plameňov a váhy vody použitej na hasenie, dodal starosta. Dve susediace kaplnky utrpeli „vedľajšie škody“ - najmä od dymu - na oltárnych obrazoch a iných umeleckých dielach.
Požiar poškodil len 50 až 60 metrov štvorcových rozsiahleho interiéru budovy, ktorá stojí v centre Córdoby, obklopenej starými židovskými a maurskými štvrťami. „Našťastie sa včera podarilo zabrániť katastrofe, ktorá mohla znamenať stratu celej mešity-katedrály,“ povedal Bellido.
Časť poškodená požiarom, známa ako loď Almanzor, bola ohraničená bariérami. Celkovo 35 hasičov pracovalo celú noc na monitorovaní oblasti a ochladzovaní stien po uhasení požiaru, povedal veliteľ hasičského zboru v Córdobe.
Chrám postavili ako mešitu - na mieste pôvodného kostola - medzi 8. a 10. storočím vtedajším moslimským vládcom mesta Abd ar-Rahmanom, emirom z dynastie Umajjovcov.
Po tom, ako kresťania v 13. storočí pod vedením kastílskeho kráľa Ferdinanda III. znovu dobyli Španielsko, bol chrám opäť premenený na katedrálu a v priebehu nasledujúcich storočí prešiel viacerými architektonickými úpravami.
Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v roku 1984 zaradila túto budovu na listinu Svetového kultúrneho dedičstva a označila ju za „architektonický hybrid, ktorý spája mnohé umelecké hodnoty Východu a Západu, pričom obsahuje prvky doteraz neznáme v islamskej náboženskej architektúre vrátane použitia dvojitých oblúkov“.