MS v hokeji 2026
Všetky správy
Šebek pripomenul, že naposledy vyvolala téma sudetských Nemcov veľkú politickú pozornosť v roku 2002 pred voľbami do snemovne.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Praha 16. mája (TASR) - Reakcie na plánovaný zjazd Sudetonemeckého krajanského združenia (Sudetendeutsche Landsmannschaft, SL) v Brne českého historika Jaroslava Šebka prekvapili. Podľa akademika z Historického ústavu Akadémie vied (AV) ČR, ktorý sa okrem iného venuje česko-nemeckým vzťahom, „staré rany“ - ako o nich hovorí koalícia - neotvára samotný zjazd, ale práve politizácia tejto témy. Ako podotkol v rozhovore so spravodajkyňou TASR, to, že Benešove dekréty nie sú mŕtvou témou, sa ukázalo aj na Slovensku.
Šebek pripomenul, že naposledy vyvolala téma sudetských Nemcov veľkú politickú pozornosť v roku 2002 pred voľbami do snemovne. V súčasnosti by to však nečakal. „Netušil som, že to vyvolá takú reakciu, pretože som videl, že v posledných rokoch sa urobil skutočne veľký kus práce na tom, že sa aj tieto ostré konfliktné hrany začali pomaly obrusovať... A myslel som si, že v zásade sa tá situácia postupne upokojuje. Ale ukazuje sa, že história často skutočne nie je mŕtva, že niektoré záležitosti dokážu stále vyvolať veľké emócie,“ povedal historik.
Téma, ako ju do snemovne prinieslo vládne hnutie SPD, označil za „emocionálny koktejl“ určený jeho voličom. „Ale vzhľadom na to, že naša historická pamäť je veľmi citlivá na otázky česko-nemeckého súžitia, vyvolalo to takto veľkú verejnú debatu,“ vysvetlil.
Ako poukázal, v Česku sa už sudetskí Nemci v minulosti stretli, a to bez akejkoľvek publicity či negatívnych reakcií. Išlo o členov katolíckeho združenia Ackermann-Gemeinde, jednu z ďalších sudetonemeckých organizácií, ktoré vznikli v atmosfére studenej vojny s cieľom podporovať národné uvedomenie sudetských Nemcov vysídlených z Česka. Okrem nich existuje ešte napríklad sociálnodemokratické Seliger-Gemeinde. SL je z nich najväčšie, pričom podľa slov historika bolo v minulosti na rozdiel od ostatných nacionálne konfrontačné.
A práve toto je podľa neho zdrojom súčasného problému. Pripomenul, že SL napríklad výrazne zdôrazňovalo len sudetonemecké obete (spôsobené násilným odsunom Nemcov z Československa po druhej svetovej vojne, pozn. TASR), ale nehovorilo o príčinách toho, prečo k násilným excesom došlo (reakcia na politiku nacistického Nemecka či podozrenie, že s touto politikou sympatizovala väčšina Nemcov žijúcich na území Československa, pozn. TASR), a o českých obetiach nehovorilo takmer vôbec. Podľa Šebka sa rétorika SL zmenila až v uplynulých rokoch.
„V súčasnej dobe sa predovšetkým snažia, ako to deklarujú, o nadviazanie nejakej konštruktívnej spolupráce medzi Čechmi a Nemcami, myslené sudetskými Nemcami, a hľadanie projektov do budúcnosti. Len by som k tomu dodal ako historik, že predsa len niekedy z tých prejavov Sudetendeutsche Landsmannschaft zaznieva určitá nacionálna nostalgia,“ dodal Šebek. Súčasný predseda SL Bernd Posselt podľa neho prispel jednak k zjemneniu rétoriky združenia a tiež k tomu, aby z neho odišla jeho najradikálnejšia časť.
Nemyslí si, že odmietavé uznesenie, ktoré vo štvrtok odhlasovalo 73 koaličných poslancov, by mohlo poškodiť česko-nemecké vzťahy, ale skôr česko-bavorské. „Myslím si, že je to nebezpečná hra, ktorá môže vzťahy krátkodobo poškodiť,“ podotkol historik. V tejto súvislosti poukázal na to, že Bavorsko je pre Česko dôležitým hospodárskym partnerom a mnoho Čechov tam jazdí za prácou.
To, že téma Benešových dekrétov nie je mŕtva, sa podľa historika v poslednej dobe ukázalo aj na Slovensku, kde sa týka Maďarov. Ako dodal, situácia je tam však trochu iná, lebo na Slovensku je maďarská menšina početná na rozdiel od nemeckej v Česku. Otvorenie tejto otázky ho však prekvapilo. Je podľa neho zrejmé, že pre každého maďarského politika, ktorý je národnejšie orientovaný, je otázka revízie povojnovej situácie témou. Pripomenul, že teraz ju síce priniesol nový predseda maďarskej vlády Péter Magyar, ale v minulosti ju otváral aj expremiér Viktor Orbán.
Ak by sa táto otázka začala skutočne riešiť, podľa Šebka by to mohlo skomplikovať vzťahy medzi krajinami. „Nacionalizmus vždy skomplikuje vzťahy. Nemyslím tým len naše česko-nemecké, ale aj tie slovensko-maďarské. A to je, samozrejme, problém. Ja som toho názoru, že krajiny strednej Európy by mali viac spolupracovať... Je potrebné skôr hľadať to, čo by nás spájalo než to, čo rozdeľuje. A, samozrejme, otázka Benešových dekrétov bude rozdeľovať každopádne,“ dodal český historik.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Šebek pripomenul, že naposledy vyvolala téma sudetských Nemcov veľkú politickú pozornosť v roku 2002 pred voľbami do snemovne. V súčasnosti by to však nečakal. „Netušil som, že to vyvolá takú reakciu, pretože som videl, že v posledných rokoch sa urobil skutočne veľký kus práce na tom, že sa aj tieto ostré konfliktné hrany začali pomaly obrusovať... A myslel som si, že v zásade sa tá situácia postupne upokojuje. Ale ukazuje sa, že história často skutočne nie je mŕtva, že niektoré záležitosti dokážu stále vyvolať veľké emócie,“ povedal historik.
Téma, ako ju do snemovne prinieslo vládne hnutie SPD, označil za „emocionálny koktejl“ určený jeho voličom. „Ale vzhľadom na to, že naša historická pamäť je veľmi citlivá na otázky česko-nemeckého súžitia, vyvolalo to takto veľkú verejnú debatu,“ vysvetlil.
Ako poukázal, v Česku sa už sudetskí Nemci v minulosti stretli, a to bez akejkoľvek publicity či negatívnych reakcií. Išlo o členov katolíckeho združenia Ackermann-Gemeinde, jednu z ďalších sudetonemeckých organizácií, ktoré vznikli v atmosfére studenej vojny s cieľom podporovať národné uvedomenie sudetských Nemcov vysídlených z Česka. Okrem nich existuje ešte napríklad sociálnodemokratické Seliger-Gemeinde. SL je z nich najväčšie, pričom podľa slov historika bolo v minulosti na rozdiel od ostatných nacionálne konfrontačné.
A práve toto je podľa neho zdrojom súčasného problému. Pripomenul, že SL napríklad výrazne zdôrazňovalo len sudetonemecké obete (spôsobené násilným odsunom Nemcov z Československa po druhej svetovej vojne, pozn. TASR), ale nehovorilo o príčinách toho, prečo k násilným excesom došlo (reakcia na politiku nacistického Nemecka či podozrenie, že s touto politikou sympatizovala väčšina Nemcov žijúcich na území Československa, pozn. TASR), a o českých obetiach nehovorilo takmer vôbec. Podľa Šebka sa rétorika SL zmenila až v uplynulých rokoch.
„V súčasnej dobe sa predovšetkým snažia, ako to deklarujú, o nadviazanie nejakej konštruktívnej spolupráce medzi Čechmi a Nemcami, myslené sudetskými Nemcami, a hľadanie projektov do budúcnosti. Len by som k tomu dodal ako historik, že predsa len niekedy z tých prejavov Sudetendeutsche Landsmannschaft zaznieva určitá nacionálna nostalgia,“ dodal Šebek. Súčasný predseda SL Bernd Posselt podľa neho prispel jednak k zjemneniu rétoriky združenia a tiež k tomu, aby z neho odišla jeho najradikálnejšia časť.
Nemyslí si, že odmietavé uznesenie, ktoré vo štvrtok odhlasovalo 73 koaličných poslancov, by mohlo poškodiť česko-nemecké vzťahy, ale skôr česko-bavorské. „Myslím si, že je to nebezpečná hra, ktorá môže vzťahy krátkodobo poškodiť,“ podotkol historik. V tejto súvislosti poukázal na to, že Bavorsko je pre Česko dôležitým hospodárskym partnerom a mnoho Čechov tam jazdí za prácou.
To, že téma Benešových dekrétov nie je mŕtva, sa podľa historika v poslednej dobe ukázalo aj na Slovensku, kde sa týka Maďarov. Ako dodal, situácia je tam však trochu iná, lebo na Slovensku je maďarská menšina početná na rozdiel od nemeckej v Česku. Otvorenie tejto otázky ho však prekvapilo. Je podľa neho zrejmé, že pre každého maďarského politika, ktorý je národnejšie orientovaný, je otázka revízie povojnovej situácie témou. Pripomenul, že teraz ju síce priniesol nový predseda maďarskej vlády Péter Magyar, ale v minulosti ju otváral aj expremiér Viktor Orbán.
Ak by sa táto otázka začala skutočne riešiť, podľa Šebka by to mohlo skomplikovať vzťahy medzi krajinami. „Nacionalizmus vždy skomplikuje vzťahy. Nemyslím tým len naše česko-nemecké, ale aj tie slovensko-maďarské. A to je, samozrejme, problém. Ja som toho názoru, že krajiny strednej Európy by mali viac spolupracovať... Je potrebné skôr hľadať to, čo by nás spájalo než to, čo rozdeľuje. A, samozrejme, otázka Benešových dekrétov bude rozdeľovať každopádne,“ dodal český historik.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
