Bejrút 9. apríla (TASR) - Libanonské militantné hnutie Hizballáh sa vo štvrtok prihlásilo k zodpovednosti za raketové útoky na severný Izrael. Podľa svojho vyjadrenia tak reagovalo na „porušenie“ prímeria zo strany Izraela. TASR o tom informuje na základe agentúry AFP a portálu The Times of Israel (TOI).

„V reakcii na porušenie dohody o prímerí zo strany nepriateľa“ Hizballáh vo štvrtok skoro ráno zaútočil na izraelský kibuc Manara neďaleko hraníc s Libanonom, uviedli militanti vo svojom vyhlásení.

TOI uvádza, že ide o prvé útoky Hizballáhu na Izrael, odkedy Spojené štáty a Irán v noci na stredu uzavreli prímerie.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu aj americký prezident Donald Trump však ešte predtým uviedli, že konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom v Libanone nebol súčasťou tohto dvojtýždňového prímeria. Toto stanovisko následne potvrdil aj viceprezident USA J.D. Vance.

Izrael v stredu zintenzívnil útoky na Libanon, ktoré si podľa televíznej stanice al-Džazíra vyžiadali najmenej 254 obetí a viac ako 1165 zranených. Viaceré krajiny a medzinárodné organizácie izraelské útoky odsúdili a žiadali, aby sa dohoda o prímerí vzťahovala aj na Libanon.

Libanon vyhlásil deň smútku v reakcii na izraelské útoky

Libanonský premiér Nawáf Salám v reakcii na stredajšie izraelské útoky vyhlásil štvrtok za národný deň smútku. Pokračujúcu ofenzívu na Libanon v stredu odsúdilo aj Turecko, Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) a vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Agentúra AFP s odvolaním sa na libanonské ministerstvo zdravotníctva informovala, že počet osôb, ktoré v Libanone v stredu zahynuli, stúpol už na najmenej 182. Ďalších 890 utrpelo zranenia, píše TASR.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu aj americký prezident Donald Trump uviedli, že konflikt medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh v Libanone nebol súčasťou dvojtýždňového prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktoré krajiny uzavreli v stredu v noci.

Podľa libanonského rezortu zdravotníctva si konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom od jeho vypuknutia 2. marca vyžiadal celkovo 1739 obetí a 5873 zranených.

„Dôrazne odsudzujeme izraelské útoky proti Libanonu, ktoré sa zintenzívnili a spôsobili početné obete... Tieto útoky zhoršujú humanitárnu situáciu v krajine,“ uviedlo Turecko v oficiálnom vyhlásení.

„Medzinárodné spoločenstvo musí okamžite konať, aby ukončilo izraelskú okupáciu Libanonu a ochránilo civilistov,“ dodáva sa v stanovisku Ankary.

Türk označil rozsah zabíjania pri stredajších izraelských útokoch na Libanon za „hrôzostrašný“.

„Takéto masakre, ktoré sa odohrali len niekoľko hodín po dohode o prímerí s Iránom, sú neuveriteľné. Vytvárajú obrovský tlak na krehký mier, ktorý civilisti tak zúfalo potrebujú,“ dodal vysoký komisár a podobne ako Turecko vyzval medzinárodné spoločenstvo na pomoc ukončiť tieto útoky.

MVČK zdôraznilo, že Libanon by mal byť v dohode medzi USA a Iránom zahrnutý tiež. „Akákoľvek komplexná dohoda týkajúca sa tohto regiónu musí zohľadňovať bezpečnosť, ochranu a dôstojnosť civilistov v Libanone... Po viac ako piatich týždňoch bojov ľudia naliehavo potrebujú úľavu od násilia,“ uvádza sa vo vyhlásení Červeného kríža.

Macron: Libanon by mal byť súčasťou dohody o prímerí medzi USA a Iránom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu na platforme X oznámil, že v telefonátoch so svojim americkým a iránskym náprotivkom Donaldom Trumpom a Masúdom Pezeškijánom oboch lídrov vyzval, aby do prímeria medzi Washingtonom a Teheránom zahrnuli aj Libanon. Paríž podľa jeho slov stojí v plnej solidarite s Bejrútom. TASR o tom informuje na základe agentúry AFP.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu aj Trump v stredu uviedli, že konflikt medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh v Libanone nebol súčasťou dvojtýždňového prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktoré krajiny uzavreli v noci. Izrael následne v stredu zintenzívnil útoky na Libanon, ktoré si podľa libanonského rezortu zdravotníctva doposiaľ vyžiadali najmenej 182 obetí a 890 zranených.

„Dnes som hovoril s iránskym... ako aj s americkým prezidentom... Obom som povedal, že ich rozhodnutie prijať prímerie bolo tým najlepším možným,“ uviedol Macron.

„Vyjadril som nádej, že prímerie budú naplno dodržiavať všetky bojujúce strany vo všetkých oblastiach konfliktu, vrátane Libanonu. To je nevyhnutnou podmienkou pre to, aby bolo prímerie vierohodné a trvalé,“ pokračoval.

V príspevku zároveň zdôraznil potrebu komplexných rokovaní s cieľom zaistiť „bezpečnosť pre všetkých na Blízkom východe“.

„Akákoľvek dohoda bude musieť riešiť obavy vyvolané iránskymi jadrovými a balistickými raketovými programami, ako aj regionálnou politikou Iránu a jeho činnosťami brániacimi plavbe cez Hormuzský prieliv,“ vyhlásil Macron.

Francúzsko bude podľa jeho slov „plniť svoju úlohu v úzkej spolupráci so svojimi partnermi“ v regióne. Macron je prvým západným lídrom, ktorý hovoril s iránskym prezidentom od oznámenia prímeria, zdôrazňuje AFP.

V druhom príspevku na X francúzsky líder potvrdil, že hovoril aj s libanonským prezidentom Džúzífom Awnom a libanonským premiérom Nawáfom Salámom.

„Vyjadril som plnú solidaritu Francúzska v súvislosti s dnešnými bezhlavými útokmi Izraela na Libanon, ktoré si vyžiadali veľmi vysoký počet civilných obetí. Tieto útoky odsudzujeme najsilnejšími možnými výrazmi,“ vyhlásil Macron.

„Znovu som zdôraznil potrebu zachovať územnú celistvosť Libanonu a odhodlanie Francúzska podporovať úsilie libanonských úradov o zachovanie suverenity krajiny a implementáciu plánu na odzbrojenie Hizballáhu,“ uzavrel prezident.