MS v hokeji 2026
Všetky správy
S cieľom upokojiť situáciu sa všetky tri strany už skôr dohodli na diplomatických rokovaniach na vysokej úrovni. Ich výsledky ale ešte neboli predstavené.
Autor TASR
Kodaň 12. mája (TASR) - Dánsko, Grónsko a Spojené štáty pokračujú v rokovaniach o budúcnosti najväčšieho ostrova na svete, oznámil v utorok jeho premiér Jens-Frederik Nielsen. Dohodu sa podľa neho zatiaľ dosiahnuť nepodarilo. Súčasťou rokovaní je aj zvýšenie americkej vojenskej prítomnosti v Grónsku, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Záujem amerického prezidenta Donalda Trumpa dostať poloautonómne územie Dánska pod kontrolu USA podľa médií pretrváva. Vyjadrenia šéfa Bieleho domu o jeho získaní silou vyvolalo napätie medzi Washingtonom, Nuukom a Kodaňou, aj v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO).
S cieľom upokojiť situáciu sa všetky tri strany už skôr dohodli na diplomatických rokovaniach na vysokej úrovni. Ich výsledky ale ešte neboli predstavené.
„(Trumpova) túžba nezmizla a musíme v tej pracovnej skupine dospieť k nejakej dohode. Som presvedčený, že to zvládneme,“ povedal Nielsen novinárom v Kodani, kde sa zúčastnil na summite o demokracii. Zdroj z Bieleho domu pre stanicu BBC vyjadril veľký optimizmus, že rokovania sa uberajú správnym smerom.
Americký prezident od svojich hrozieb zabratia Grónska ustúpil po tom, ako so šéfom NATO Markom Ruttem nedávno oznámil zhodu na základnom rámci budúcej dohody o ostrove, aj celom arktickom regióne. Podrobnosti týchto plánov zostávajú nejasné, Trump však opakovane tvrdil, že USA potrebujú Grónsko, lebo európske štáty nedokážu zaistiť jeho bezpečnosť a v jeho okolí sa čoraz viac angažujú Rusko a Čína.
Stanica BBC v utorok informovala, že Spojené štáty vedú pravidelné rozhovory s Dánskom o rozšírení svojej vojenskej prítomnosti. Ich súčasťou je snaha otvoriť tri nové vojenské základne na juhu tohto arktického ostrova.
Základne by boli podľa americké návrhu vyhlásené za suverénne územia USA a zameriavali sa predovšetkým na monitorovanie možných námorných aktivít Ruska a Číny v severnej časti Atlantického oceánu - v oblasti známej ako línia GIUK.
USA majú v Grónsku jednu aktívnu vesmírnu základňu Pituffik ešte z obdobia studenej vojny. Nielsen na tlačovej konferencii v Kodani podľa AFP povedal, že obranná dohoda z roku 1951 umožňuje Spojeným štátom zriadiť na území ostrova aj ďalšie základne, ak by o to mali záujem.
„Od začiatku bol jedným z problémov názor, že podľa nich v našom regióne nerobíme dosť v oblasti národnej bezpečnosti..., takže súčasťou diskusií je aj otázka bezpečnosti a posilnenia vojenskej prítomnosti v Grónsku,“ uviedol Nielsen. Jediné, čo podľa neho požadujú od druhej strany, je rešpekt.
Záujem amerického prezidenta Donalda Trumpa dostať poloautonómne územie Dánska pod kontrolu USA podľa médií pretrváva. Vyjadrenia šéfa Bieleho domu o jeho získaní silou vyvolalo napätie medzi Washingtonom, Nuukom a Kodaňou, aj v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO).
S cieľom upokojiť situáciu sa všetky tri strany už skôr dohodli na diplomatických rokovaniach na vysokej úrovni. Ich výsledky ale ešte neboli predstavené.
„(Trumpova) túžba nezmizla a musíme v tej pracovnej skupine dospieť k nejakej dohode. Som presvedčený, že to zvládneme,“ povedal Nielsen novinárom v Kodani, kde sa zúčastnil na summite o demokracii. Zdroj z Bieleho domu pre stanicu BBC vyjadril veľký optimizmus, že rokovania sa uberajú správnym smerom.
Americký prezident od svojich hrozieb zabratia Grónska ustúpil po tom, ako so šéfom NATO Markom Ruttem nedávno oznámil zhodu na základnom rámci budúcej dohody o ostrove, aj celom arktickom regióne. Podrobnosti týchto plánov zostávajú nejasné, Trump však opakovane tvrdil, že USA potrebujú Grónsko, lebo európske štáty nedokážu zaistiť jeho bezpečnosť a v jeho okolí sa čoraz viac angažujú Rusko a Čína.
Stanica BBC v utorok informovala, že Spojené štáty vedú pravidelné rozhovory s Dánskom o rozšírení svojej vojenskej prítomnosti. Ich súčasťou je snaha otvoriť tri nové vojenské základne na juhu tohto arktického ostrova.
Základne by boli podľa americké návrhu vyhlásené za suverénne územia USA a zameriavali sa predovšetkým na monitorovanie možných námorných aktivít Ruska a Číny v severnej časti Atlantického oceánu - v oblasti známej ako línia GIUK.
USA majú v Grónsku jednu aktívnu vesmírnu základňu Pituffik ešte z obdobia studenej vojny. Nielsen na tlačovej konferencii v Kodani podľa AFP povedal, že obranná dohoda z roku 1951 umožňuje Spojeným štátom zriadiť na území ostrova aj ďalšie základne, ak by o to mali záujem.
„Od začiatku bol jedným z problémov názor, že podľa nich v našom regióne nerobíme dosť v oblasti národnej bezpečnosti..., takže súčasťou diskusií je aj otázka bezpečnosti a posilnenia vojenskej prítomnosti v Grónsku,“ uviedol Nielsen. Jediné, čo podľa neho požadujú od druhej strany, je rešpekt.
