FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
K tomu, že by sa v katedrále zvony napojili na elektrinu, čo je vo svete úplne bežné, podľa Stařeckého nikdy nedôjde.
Autor TASR
Praha 24. decembra (TASR) - Zvuk zvonov je taký mohutný, že človeka pohltí. Byť pri tom, keď sa zvoní, je veľký emočný zážitok, pri ktorom sa niektorí ľudia aj rozplačú. V rozhovore so spravodajkyňou TASR to povedal hlavný zvonár z Katedrály sv. Víta v Prahe Tomáš Stařecký. Pravidelne tam zvoní už takmer polstoročie, je to preňho služba, ale aj vášeň. Verí, že tradícia ručného zvonenia sa v katedrále zachová a zvony tam nikdy nebudú poháňané elektrinou. Podotkol, že pri zvonení nie je dôležitá len sila, ale aj správna technika, ktorú je potrebné sa naučiť.
Stařecký s kamarátmi v mladosti často preskúmavali rôzne bežne neprístupné miesta a dokumentovali, odkiaľ je na mesto najkrajší pohľad. Jedným z ich cieľov bola aj Svätovítska katedrála. Na jej vežu raz vtedajšieho študenta Stařeckého zobrala skupina zvonárov, ktorá tam práve mala službu. Nenadchol ho tam len pohľad z výšky, ale aj samotné zvonenie. A zaujalo ho to natoľko, že sa k skupine nadšencov v roku 1978 pridal a v katedrále zvoní doteraz. „Je to odraz toho, akým spôsobom ma to chytilo... Je to taká vášeň. Ale hlavne je to služba. Ste súčasťou niečoho, čo je veľmi vzácne, a keď tú tradíciu pomôžete udržať, má to obrovský význam,“ podotkol dlhoročný zvonár.
Skupinu „svätovítskych“ nadšencov tvorí približne 20 ľudí, sú medzi nimi muži aj ženy. Zvoniť chodia pravidelne v nedeľu pred omšou o 10.00 h a napoludnie. Okrem toho zvonia tiež pri rôznych mimoriadnych cirkevných aj svetských udalostiach. „V nedeľu ráno zvoníme pre veriacich a napoludnie pre najširší ľud. Je to návrat k jednému z prapôvodných účelov zvoníc, čo bola orientácia v čase. Zvonenie pred omšou je zvolávanie veriacich na bohoslužbu,“ vysvetlil.
V katedrále sa nachádza sedem zvonov, pričom šesť z nich je v hornej časti zvonice, do ktorej musia zvonári vystúpiť takmer 200 schodov. Najväčší zvon Zikmund, ktorý váži asi 16,5 tony, sa nachádza v dolnej časti zvonice a používa sa iba pri významných mimoriadnych udalostiach alebo počas sviatkov. V priebehu Vianoc zaznie na polnočnej omši, potom na hlavnej predpoludňajšej omši na Prvý sviatok vianočný a tiež na Nový rok. Stařecký podotkol, že ide o najväčší zvon v Česku a je preto potrebné vážiť si jeho dôležitosť a nezvoniť naň príliš často.
Na jedno klasické nedeľné zvonenie, ktoré trvá 15 minút, je potrebných osem ľudí. Niektoré zvony musia rozhýbať dvaja zvonári a niekedy je potrebné sa aj vystriedať. „Nie je to úplne ťažké, ale jednoduché to tiež nie je. Nezáleží až tak na tom, akú má človek hmotnosť – či je to obor alebo drobná postava. Samozrejme, je potrebné mať silu, ale aj nejaký grif, ako sa k tomu postaviť, a tiež cit. Niektorým trvá veľmi dlho naučiť sa to, niektorí to v sebe majú hneď,“ priblížil hlavný zvonár.
Skupina, ktorá má službu, sa stretáva 15 minút pred začiatkom zvonenia a spolu odchádza na vežu. Vždy je medzi nimi jeden, ktorý zvonenie riadi a okrem iného určuje, kto bude zvoniť na ktorý zvon. Keď sa zároveň zvoní aj na mimoriadny zvon Zikmund, je to komplikovanejšie, lebo dolná skupina sa musí s hornou skoordinovať. Navyše, na rozhýbanie Zikmunda je potrebných ďalších päť ľudí. „Poviete, či začína strana od juhu alebo od severu. Začnú ťahať. Jeden ešte na začiatku pridržiava srdce, aby bol začiatok zvonenia jednak šetrný k zvonu, a tiež, aby bol ľubozvučný. Je to zohraná etuda. Nemôže tam ísť každý, kto by prišiel zvonku. Musí sa to naučiť,“ priblížil Stařecký. Dodal však, že zvonárom sa môže stať ktokoľvek, kto o to prejaví záujem a zároveň ukáže, že pre to vie aj niečo obetovať.
K tomu, že by sa v katedrále zvony napojili na elektrinu, čo je vo svete úplne bežné, podľa Stařeckého nikdy nedôjde. Zvonárov je tam podľa jeho slov dosť a verí, že to tak bude aj v budúcnosti. Zároveň podotkol, že zvony vo Svätovítskej katedrále sú historické a najstaršie štyri z nich sú vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Boli teda vyrobené tak, aby sa na ne zvonilo ručne. „V okamihu, keď sa bude zvoniť elektricky, zvon poškodíte. Skôr či neskôr dôjde k tomu, že zvony puknú... Okrem toho, nemá to to kúzlo. Elektrický klavír tiež môže znieť vierohodne, ale ten pravý klavír, to je niečo iné,“ podotkol. Stáva sa podľa jeho slov napríklad aj to, že sa ľudia pri počúvaní zvonenia nad rôznymi vecami zamýšľajú, až sa rozplačú. „Je to skutočne veľký emočný zážitok, ktorý na každého pôsobí inak. Takéto zamyslenia sa tam dejú dosť často,“ dodal hlavný zvonár Katedrály sv. Víta, Václava a Vojtěcha v Prahe.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Stařecký s kamarátmi v mladosti často preskúmavali rôzne bežne neprístupné miesta a dokumentovali, odkiaľ je na mesto najkrajší pohľad. Jedným z ich cieľov bola aj Svätovítska katedrála. Na jej vežu raz vtedajšieho študenta Stařeckého zobrala skupina zvonárov, ktorá tam práve mala službu. Nenadchol ho tam len pohľad z výšky, ale aj samotné zvonenie. A zaujalo ho to natoľko, že sa k skupine nadšencov v roku 1978 pridal a v katedrále zvoní doteraz. „Je to odraz toho, akým spôsobom ma to chytilo... Je to taká vášeň. Ale hlavne je to služba. Ste súčasťou niečoho, čo je veľmi vzácne, a keď tú tradíciu pomôžete udržať, má to obrovský význam,“ podotkol dlhoročný zvonár.
Skupinu „svätovítskych“ nadšencov tvorí približne 20 ľudí, sú medzi nimi muži aj ženy. Zvoniť chodia pravidelne v nedeľu pred omšou o 10.00 h a napoludnie. Okrem toho zvonia tiež pri rôznych mimoriadnych cirkevných aj svetských udalostiach. „V nedeľu ráno zvoníme pre veriacich a napoludnie pre najširší ľud. Je to návrat k jednému z prapôvodných účelov zvoníc, čo bola orientácia v čase. Zvonenie pred omšou je zvolávanie veriacich na bohoslužbu,“ vysvetlil.
V katedrále sa nachádza sedem zvonov, pričom šesť z nich je v hornej časti zvonice, do ktorej musia zvonári vystúpiť takmer 200 schodov. Najväčší zvon Zikmund, ktorý váži asi 16,5 tony, sa nachádza v dolnej časti zvonice a používa sa iba pri významných mimoriadnych udalostiach alebo počas sviatkov. V priebehu Vianoc zaznie na polnočnej omši, potom na hlavnej predpoludňajšej omši na Prvý sviatok vianočný a tiež na Nový rok. Stařecký podotkol, že ide o najväčší zvon v Česku a je preto potrebné vážiť si jeho dôležitosť a nezvoniť naň príliš často.
Na jedno klasické nedeľné zvonenie, ktoré trvá 15 minút, je potrebných osem ľudí. Niektoré zvony musia rozhýbať dvaja zvonári a niekedy je potrebné sa aj vystriedať. „Nie je to úplne ťažké, ale jednoduché to tiež nie je. Nezáleží až tak na tom, akú má človek hmotnosť – či je to obor alebo drobná postava. Samozrejme, je potrebné mať silu, ale aj nejaký grif, ako sa k tomu postaviť, a tiež cit. Niektorým trvá veľmi dlho naučiť sa to, niektorí to v sebe majú hneď,“ priblížil hlavný zvonár.
Skupina, ktorá má službu, sa stretáva 15 minút pred začiatkom zvonenia a spolu odchádza na vežu. Vždy je medzi nimi jeden, ktorý zvonenie riadi a okrem iného určuje, kto bude zvoniť na ktorý zvon. Keď sa zároveň zvoní aj na mimoriadny zvon Zikmund, je to komplikovanejšie, lebo dolná skupina sa musí s hornou skoordinovať. Navyše, na rozhýbanie Zikmunda je potrebných ďalších päť ľudí. „Poviete, či začína strana od juhu alebo od severu. Začnú ťahať. Jeden ešte na začiatku pridržiava srdce, aby bol začiatok zvonenia jednak šetrný k zvonu, a tiež, aby bol ľubozvučný. Je to zohraná etuda. Nemôže tam ísť každý, kto by prišiel zvonku. Musí sa to naučiť,“ priblížil Stařecký. Dodal však, že zvonárom sa môže stať ktokoľvek, kto o to prejaví záujem a zároveň ukáže, že pre to vie aj niečo obetovať.
K tomu, že by sa v katedrále zvony napojili na elektrinu, čo je vo svete úplne bežné, podľa Stařeckého nikdy nedôjde. Zvonárov je tam podľa jeho slov dosť a verí, že to tak bude aj v budúcnosti. Zároveň podotkol, že zvony vo Svätovítskej katedrále sú historické a najstaršie štyri z nich sú vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Boli teda vyrobené tak, aby sa na ne zvonilo ručne. „V okamihu, keď sa bude zvoniť elektricky, zvon poškodíte. Skôr či neskôr dôjde k tomu, že zvony puknú... Okrem toho, nemá to to kúzlo. Elektrický klavír tiež môže znieť vierohodne, ale ten pravý klavír, to je niečo iné,“ podotkol. Stáva sa podľa jeho slov napríklad aj to, že sa ľudia pri počúvaní zvonenia nad rôznymi vecami zamýšľajú, až sa rozplačú. „Je to skutočne veľký emočný zážitok, ktorý na každého pôsobí inak. Takéto zamyslenia sa tam dejú dosť často,“ dodal hlavný zvonár Katedrály sv. Víta, Václava a Vojtěcha v Prahe.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
