Paríž/Michigan 12. februára (TASR) - Hlukové znečistenie ovplyvňuje správanie vtákov na celom svete a narúša ich život vo všetkých aspektoch od dvorenia až po schopnosť nájsť si potravu a vyhnúť sa predátorom, poukázala v stredu nová rozsiahla analýza. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Výskumníci preskúmali takmer štyri desaťročia vedeckej práce a zistili, že zvuky vydávané ľuďmi narúšajú životy vtákov na šiestich kontinentoch a majú „silné negatívne účinky“ na úspešnosť ich reprodukcie.

Predchádzajúci výskum jednotlivých druhov ukázal, že zdroje antropogénneho hluku – ako sú lietadlá, doprava a stavebné práce – môžu ovplyvniť vtáky rovnako, ako je v prípade iných voľne žijúcich zvierat.

Pre túto štúdiu však tím urobil širšiu analýzu spojením údajov publikovaných od roku 1990 o 160 druhoch vtákov, aby zistil, či by sa dali stanoviť všeobecnejšie trendy.

Štúdia, publikovaná v časopise Proceedings of the Royal Society B, našla jasné dôkazy o „všadeprítomnom“ vplyve hlukového znečistenia na vtáky na celom svete.

„Zistili sme, že hluk významne ovplyvňuje rizikové komunikačné správanie, hľadanie potravy, agresiu a fyziológiu a mal silný vplyv na využívanie biotopov i negatívny vplyv na reprodukciu,“ uvádza štúdia.

Je to podľa nej preto, že vtáky sa v záujme prežitia spoliehajú na akustické informácie, čo ich robí obzvlášť zraniteľnými voči modernému hluku produkovanému autami, strojmi rôzneho druhu a mestským životom.

„Používajú spev na nájdenie partnerov, na varovanie pred predátormi, a mláďatá vydávajú prosebné zvuky, aby dali rodičom vedieť, že sú hladné,“ uviedla vo vyhlásení Natalie Maddenová, ktorá viedla výskum počas pôsobenia na Michiganskej univerzite.

V niektorých prípadoch hlukové znečistenie prerušilo páriace prejavy vtákov - spôsobilo, že samce zmenili svoje piesne typické pre dvorenie. Štúdia zahŕňa mnoho bežných druhov, ako sú červienky a škorce, vrabce domáce a sýkorky veľké.

Reakcia na zvukové znečistenie sa medzi jednotlivými druhmi líšila. Vtáky, ktoré hniezdia blízko pri zemi, trpeli väčším poškodením reprodukcie, zatiaľ čo pri tých, ktoré používajú otvorené hniezda, boli zaznamenané silnejšie účinky hluku na rast.

Vtáky žijúce v mestských oblastiach mali tendenciu mať vyššie hladiny stresových hormónov než tie, čo žijú mimo miest.

Medzinárodná únia ochrany prírody (IUCN) v októbri uviedla, že približne 61 percent svetových druhov vtákov má klesajúce populácie, najmä v dôsledku straty biotopov spôsobenej rozširujúcim sa poľnohospodárstvom a ťažbou dreva.

Autori štúdie uviedli, že hlukové znečistenie je „prehliadaný dôsledok“ vplyvu ľudstva na prírodu, najmä v porovnaní so stratou biodiverzity a klimatickými zmenami.

Ako však dodali, niektoré relatívne jednoduché riešenia by mohli mať pre vtáky veľký význam. Maddenová AFP povedala, že jedným z nápadov je prechod z hlučnejších áut a záhradného náradia, ako sú kosačky a fúkače lístia, na elektrické alternatívy. Ďalším by mohlo byť „prevádzkovanie strojov mimo hlavných období rozmnožovania sa, vyhýbanie sa aktivitám, keď vtáky migrujú cez danú oblasť, alebo presunutie výstavby mimo biotopov, ktoré podporujú zraniteľné druhy“.

Budovy by sa tiež mohli upraviť tak, aby tlmili zvuk - rovnakým spôsobom, akým sú napríklad postavené pre zlepšenie viditeľnosti a predchádzanie nárazom vtákov do nich, uviedol hlavný autor štúdie Neil Carter z Michiganskej univerzity.