< sekcia Zahraničie

Holandsko žiada od Londýna vysvetlenie situácie

Londýn, archívna snímka. Foto: Teraz.sk/Martina Miksová

Britskí študenti v akademickom roku 2019-20 budú v prípade tvrdého brexitu považovaní za študentov z tretích krajín.

Brusel/Amsterdam 16. januára (TASR) - Spojené kráľovstvo má teraz povinnosť oznámiť Európskej únii, čo vlastne chce. Uviedol to v stredu holandský premiér Mark Rutte v reakcii na výsledky utorňajšieho hlasovania britských poslancov o dohode o brexite.

Rutte podľa spravodajského servera DutchNews.nl upozornil, že čas na dosiahnutie dohody o riadenom odchode Británie z EÚ sa síce kráti, ale aj napriek najnovším správam z Londýna existuje ešte nejaký časový priestor na to, aby nedošlo k tvrdému brexitu.

"Je teraz povinnosťou Britov, aby nám oznámili, čo vlastne chcú," povedal Rutte pred holandskými novinármi. "Máme k dispozícii ešte nejaký čas, ale nemôžeme to príliš naťahovať. Stále dúfame, že dospejeme k dohode ešte pred koncom marca," dodal Rutte.

Spresnil, že Holandsko - podobne ako aj EÚ - je pripravené na všetky scenáre, stále však platí, že nenastala "bezvýchodisková situácia"; riešenie je však teraz na britskej strane.

Šéf holandskej diplomacie Stef Blok sa v tejto súvislosti vyjadril, že zvyšných 27 členských krajín EÚ nie je pripravených urobiť "zásadné zmeny" v prospech britskej premiérky Theresy Mayovej po tom, ako dohoda o brexite neprešla cez britský parlament.

Spresnil, že na strane EÚ nejestvuje nejaký "plán B". Podľa jeho slov dosiahli Európska únia a Británia vyrovnanú dohodu o brexite a nie je preto vôľa Európanov na nejaké ústupky "na poslednú chvíľu". Mayovú vyzval, aby do pondelka 21. januára predstavila nový plán britskej vlády.

Blok zároveň upozornil, že Británia je jedným z najdôležitejších obchodných partnerov Holandska. Holandský minister financií Wopke Hoekstra na svojom účte na Twitteri upozornil, že brexit - akokoľvek nech dopadne - je pre Holanďanov zlou správou po ekonomickej, finančnej i geografickej stránke.

Dodal, že stratégiou vlády je zotrvať v spolupráci so zvyškom Európy a zabezpečiť čo "najmäkší brexit" s čo najmenej bolestivými vplyvmi na občanov, ale zároveň sa treba "pripraviť na najhoršie", na scenár tvrdého brexitu.

Podľa denníka Financieele Dagblad ak Británia opustí EÚ bez dohody, plynovodné a elektrické prenosové siete medzi oboma krajinami budú musieť prejsť technickými úpravami a plynové polia v Severnom mori bude potrebné rozdeliť. Lekári z oboch krajín budú musieť preukázať, že spĺňajú príslušné odborné a jazykové štandardy a diplomy a akademické kvalifikácie už nebudú automaticky uznávané ako doteraz.

Britskí študenti v akademickom roku 2019-20 budú v prípade tvrdého brexitu považovaní za študentov z tretích krajín, čo bude mať vplyv na ich poplatky a granty; a akademici, ktorí prídu do Holandska na dlhodobé výskumné projekty po 30. marci, budú potrebovať povolenie na pobyt.

DutchNews.nl upozornil, že na možnosť tvrdého brexitu sa pripravuje aj holandská colná správa, ktorý už rozbehla nábor 1000 nových colných úradníkov, avšak iba 300 z nich bude pripravených nastúpiť do služby 30. marca, v prvý deň po vystúpení Británie z Únie.

Spravodajca TASR Jaromír Novak