Akadémia TASR
Všetky informácie
Právna osoba hory má vlastné samostatné meno.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Wellington 4. februára (TASR) – Hora Taranaki na Novom Zélande získala v rámci miestnej legislatívy právny štatút osoby. Pripojila sa tak k rozsiahlemu chránenému lesu Te Urewera ležiacom na Severnom ostrove a rieke Whanganui, píše TASR na základe správy agentúry AP.
Udelenie právneho štatútu osoby hore Taranaki (v maorčine Taranaki Maunga) posilní jej ochranu a je súčasť to dohody medzi novozélandskou vládou a domorodými maorskými kmeňmi, ktoré 2518 metrov vysokú sopku považujú za svojho predka.
Právna osoba hory má vlastné samostatné meno – Te Kahui Tupua. Okrem hory samotnej ju tvoria aj okolité vrchy a územia a "zahŕňa všetky ich fyzické a metafyzické prvky". Podľa zákona ju budú zastupovať štyria členovia maorských kmeňov vymenúvaní ministrom pre ochranu pamiatok a prírody.
Hora naďalej zostane verejne prístupným miestom, kmene však získali väčší vplyv na jej udržiavanie v dobrom stave v dobe, keď sa stáva čoraz populárnejšou destináciou pre (vysokohorských) turistov a milovníkov zimných športov.
Udelenie právneho štatútu osoby hore je tiež priznaním jej predchádzajúcej krádeže od Maorov po kolonizácii Nového Zélandu v 18. a 19. storočí. Horu zo svojej lode pozoroval slávny britský námorný kapitán James Cook a pomenoval ju Hora Egmont.
Maorské kmene v roku 1840 podpísali so zástupcami britskej koruny Zmluvu z Waitangi, podľa ktorej si Maori mali zachovať právo na svoje územie a zdroje. Britská koruna však zmluvu porušila a v roku 1865 Maorom horu a okolité územia zhabala ako trest za vzburu. Nasledujúcich sto rokov o využití hory rozhodovali športové a poľovnícke spolky, Maori z neho však boli vylúčení. Propagoval sa turizmus, kým tradičné maorské praktiky spojené s horou boli zakázané. Uznanie maorského jazyka, kultúry a práv pôvodných obyvateľov zákonom dosiahlo až protestné hnutie kmeňov v 70. a 80. rokoch. Vyrovnania vyplatené na základe Zmluvy z Waitangi dosiahli výšku niekoľkých miliárd dolárov.
Udelenie právneho štatútu osoby hore Taranaki (v maorčine Taranaki Maunga) posilní jej ochranu a je súčasť to dohody medzi novozélandskou vládou a domorodými maorskými kmeňmi, ktoré 2518 metrov vysokú sopku považujú za svojho predka.
Právna osoba hory má vlastné samostatné meno – Te Kahui Tupua. Okrem hory samotnej ju tvoria aj okolité vrchy a územia a "zahŕňa všetky ich fyzické a metafyzické prvky". Podľa zákona ju budú zastupovať štyria členovia maorských kmeňov vymenúvaní ministrom pre ochranu pamiatok a prírody.
Hora naďalej zostane verejne prístupným miestom, kmene však získali väčší vplyv na jej udržiavanie v dobrom stave v dobe, keď sa stáva čoraz populárnejšou destináciou pre (vysokohorských) turistov a milovníkov zimných športov.
Udelenie právneho štatútu osoby hore je tiež priznaním jej predchádzajúcej krádeže od Maorov po kolonizácii Nového Zélandu v 18. a 19. storočí. Horu zo svojej lode pozoroval slávny britský námorný kapitán James Cook a pomenoval ju Hora Egmont.
Maorské kmene v roku 1840 podpísali so zástupcami britskej koruny Zmluvu z Waitangi, podľa ktorej si Maori mali zachovať právo na svoje územie a zdroje. Britská koruna však zmluvu porušila a v roku 1865 Maorom horu a okolité územia zhabala ako trest za vzburu. Nasledujúcich sto rokov o využití hory rozhodovali športové a poľovnícke spolky, Maori z neho však boli vylúčení. Propagoval sa turizmus, kým tradičné maorské praktiky spojené s horou boli zakázané. Uznanie maorského jazyka, kultúry a práv pôvodných obyvateľov zákonom dosiahlo až protestné hnutie kmeňov v 70. a 80. rokoch. Vyrovnania vyplatené na základe Zmluvy z Waitangi dosiahli výšku niekoľkých miliárd dolárov.
