Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 3. február 2026Meniny má Blažej
< sekcia Zahraničie

Horákovej dcéra nedokáže komunistickému režimu odpustiť matkinu smrť

Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová si uctila pamiatku dr. Milady Horákovej pri príležitosti 70. výročia jej popravy položením venca k Pamätníku obetiam komunizmu na Jakubovom námestí v Bratislave 27. júna 2020, archívne foto. Foto: TASR - Dano Veselský

Rozhovor sa uskutočnil v čase, keď si v Česku pripomenuli 70. výročie od chvíle, keď komunistická justícia vo vykonštruovanom procese odsúdila demokratickú političku Horákovú na smrť.

Praha 28. júna (TASR) - Dcéra popravenej českej političky a intelektuálky Milady Horákovej nedokáže odpustiť to, čo komunistický režim spôsobil jej matke a národu i štátu. Jana Kánská to uviedla v exkluzívnom rozhovore pre reláciu Události, komentáře vysielanú Českou televíziou.

Rozhovor sa uskutočnil v čase, keď si v Česku pripomenuli 70. výročie od chvíle, keď komunistická justícia vo vykonštruovanom procese odsúdila demokratickú političku Horákovú na smrť za údajnú velezradu a špionáž.



Kánská v rozhovore pre ČT uviedla, že "odpustiť sa dá jednotlivým ľuďom". Zdôraznila však, že "toto všetko, čo sa stalo, bola hrôza doby, hrôza komunistickej nadvlády nad veľmi inteligentným a hospodársky vysoko kvalitným národom a štátom".

"To sa neodpúšťa," vyhlásila. "Nemôžem nikdy komunistickému režimu odpustiť to, čo urobil mojej matke, ani čo urobil celému národu," uviedla.

Priznala, že na matku, o ktorú prišla v 16 rokoch, nespomína iba v dni výročí spojených s jej životom, ale stále sa snaží držať odporúčaní, ktoré jej matka adresovala v liste z pankráckej väznice.

Tento list si však Kánská, ktorá od konca 60. rokov žije v USA, mohla prečítať až v roku 1990, keď ako dospelá žena prišla na návštevu Československa.

"Riadim sa najmä tým, aby som bola vždy čestná a poctivá a aby som nerobila ľuďom to, čo by som nechcela, aby robili ľudia mne," povedala Kánská.

Horáková bola za vymyslenú velezradu obesená 27. júna 1950 vo väznici v pražskej časti Pankrác. Spolu s ňou boli popravení aj historik a kritik Záviš Kalandra, bývalý štábny strážmajster SNB Jan Buchal a podnikateľ Oldřich Pecl.

Tento súdny proces bol súčasťou takzvaných monsterprocesov, ktoré komunisti v 50. rokoch 20. storočia viedli proti odporcom režimu. Horáková bola jedinou ženou odsúdenou na trest smrti.