Attack on Prime Minister
News in English
ICTY obvinil 161 osôb, viac, než ktorýkoľvek ďalší medzinárodný trestný súd.
Autor TASR
Haag 28. mája (TASR) - Vznik Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) bol významným prelomom: ICTY je prvým medzinárodným trestným tribunálom na súdenie vojnových zločinov a ďalších porušení medzinárodného práva od tribunálov v Norimbergu a Tokiu po druhej svetovej vojne. V rozhovore pre TASR to uviedla hovorkyňa tribunálu Magdalena Spalinská.
Vytvorenie tribunálu, ktorý v týchto dňoch zaznamenáva 20. výročie svojej existencie, reflektuje podľa nej odhodlanie medzinárodného spoločenstva ukončiť beztrestnosť v súvislosti s páchaním vojnových zločinov.
"ICTY obvinil 161 osôb, viac, než ktorýkoľvek ďalší medzinárodný trestný súd. Medzi týmito obvinenými sú hlavy štátov, premiéri, náčelníci generálnych štábov a ďalší vysokopostavení i nižšie postavení politici, ako aj vojenskí a politickí velitelia z rôznych strán juhoslovanského konfliktu. Obžaloby sa týkajú zločinov, ku ktorým malo dôjsť od roku 1991 voči príslušníkom rôznych etnických skupín v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, Srbsku, Kosove a Macedónsku," spresnila Spalinská, ktorá je hovorkyňou ICTY od októbra 2012.
"Za 20 rokov od svojho založenia dosiahol tribunál strašne veľa. Keď vznikol, mnohí ľudia pochybovali, či sa mu niekedy vôbec podarí niekoho obviniť a viesť procesy. Tribunál tieto pochybnosti v uplynulých rokoch odstránil. Prvú obžalobu a rozsudok vyniesol už počas prvých troch rokov svojej existencie," upozornila.
"Dnes, po zadržaní (bosnianskosrbského generála) Ratka Mladiča a (bývalého politického lídra chorvátskych Srbov) Gorana Hadžiča v roku 2011, už neuniká nikto zo 161 obvinených. ICTY uzavrel veľkú väčšinu svojich prípadov," dodala hovorkyňa.
Haagsky tribunál podľa nej na medzinárodnej úrovni dokázal, že zásadová a férová medzinárodná spravodlivosť je možná - "nielen raz alebo dvakrát, ale v prípade po prípade".
"Tribunál vyvinul premyslený a pevný súbor rozhodnutí a verdiktov, ktoré objasňujú medzinárodné humanitárne právo a uplatňujú sa v ňom. Jeho procesy prebiehajú v rámci systému navrhnutom tak, aby zabezpečoval plné rešpektovanie práv obvinených. Sčasti vďaka priekopníckemu modelu, ktorý ICTY stanovil, vzniklo za uplynulých 20 rokov niekoľko ďalších podobných súdov vrátane Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu (ICTR), hybridných súdov v Sierre Leone a Kambodži a samozrejme stáleho Medzinárodného trestného súdu (ICC)," uviedla Spalinská.
Kľúčovým aspektom práce tribunálu je podľa nej pomoc pri rozvoji a posilnení kapacity národných súdov v krajinách bývalej Juhoslávie, ktoré nadobúdajú rastúcu zodpovednosť za vyšetrovanie a trestné stíhanie nižšie postavených obžalovaných jednotlivcov. "V tomto ohľade došlo v regióne k veľkému pokroku vrátane vytvorenia špecializovanej komory pre vojnové zločiny na súde v Bosne a Hercegovine," pripomenula.
Ako ďalej upozornila, "kriminálny proces nemôže byť jediným elementom na nastolenie trvalého mieru". "Spojené národy si uvedomujú dôležitosť širokej perspektívy pri zaobchádzaní s komunitami po konflikte. Práca tribunálu je len jedným z komponentov prechodového justičného procesu v bývalej Juhoslávii. Tento proces môže zahŕňať komisie pravdy, úsilie o spomienkové podujatia, kompenzácie, ospravedlnenia, nápravy a odpustenie. Toto je proces, ktorý musí byť vedený miestnymi lídrami," zdôraznila Spalinská.
"Tribunál niekedy čelí tvrdeniam o spolitizovaní svojej práce. Je však dôležité pripomenúť, že tribunál je kritizovaný všetkými stranami: keď vydá rozsudok nad Chorvátom, tribunál kritizujú chorvátske úrady a médiá; v prípade Srba je tribunál podobne kritizovaný srbskými úradmi a médiami, a tak ďalej. Už len fakt, že tribunál je kritizovaný všetkými, je najlepším dôkazom toho, že nie je zapojený do politiky, že je nestranný a jeho jediným zámerom je zabezpečiť spravodlivosť," uviedla hovorkyňa ICTY.
Ako dodala, podľa odhadov ICTY sa proces s bývalým bosnianskosrbským prezidentom Radovanom Karadžičom na pôde tribunálu skončí v júli 2015, kým verdikt nad Ratkom Mladičom by mohol padnúť v polovici roka 2016. Spalinská však upozornila, že v prípade, ak sa proti rozsudkom odvolajú, bude sa s tým zaoberať už Mechanizmus pre medzinárodné trestné tribunály (MICT), ktorý nedávno založila Bezpečnostná rada OSN. Ako spresnila, MICT bude vykonávať množstvo základných funkcií ICTY i ICTR po ukončení mandátov týchto tribunálov. Haagske krídlo MICT sa otvorí 1. júla tohto roka, dodala.
Spalinská zároveň odmietla legitimitu niektorých tvrdení, že haagsky tribunál je zameraný proti Srbom a jeho cieľom je démonizovať srbský národ. "Tribunál vyšetroval a vzniesol obvinenia proti osobám z každého etnického prostredia. Usvedčujúce rozsudky padli voči bosnianskym Chorvátom, bosnianskym Moslimom i kosovským Albáncom za zločiny nad Srbmi a ďalšími. ICTY vedie svoje procesy na základe odprezentovaných dôkazov a jediným jeho záujmom je určiť, či odprezentované dôkazy znamenajú dôvodné podozrenie z trestnej viny obžalovaných na základe platného práva. Národnosť jednotlivých obžalovaných nemá vplyv na procesy na pôde tribunálu," uzavrela hovorkyňa ICTY.
Vytvorenie tribunálu, ktorý v týchto dňoch zaznamenáva 20. výročie svojej existencie, reflektuje podľa nej odhodlanie medzinárodného spoločenstva ukončiť beztrestnosť v súvislosti s páchaním vojnových zločinov.
"ICTY obvinil 161 osôb, viac, než ktorýkoľvek ďalší medzinárodný trestný súd. Medzi týmito obvinenými sú hlavy štátov, premiéri, náčelníci generálnych štábov a ďalší vysokopostavení i nižšie postavení politici, ako aj vojenskí a politickí velitelia z rôznych strán juhoslovanského konfliktu. Obžaloby sa týkajú zločinov, ku ktorým malo dôjsť od roku 1991 voči príslušníkom rôznych etnických skupín v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, Srbsku, Kosove a Macedónsku," spresnila Spalinská, ktorá je hovorkyňou ICTY od októbra 2012.
"Za 20 rokov od svojho založenia dosiahol tribunál strašne veľa. Keď vznikol, mnohí ľudia pochybovali, či sa mu niekedy vôbec podarí niekoho obviniť a viesť procesy. Tribunál tieto pochybnosti v uplynulých rokoch odstránil. Prvú obžalobu a rozsudok vyniesol už počas prvých troch rokov svojej existencie," upozornila.
"Dnes, po zadržaní (bosnianskosrbského generála) Ratka Mladiča a (bývalého politického lídra chorvátskych Srbov) Gorana Hadžiča v roku 2011, už neuniká nikto zo 161 obvinených. ICTY uzavrel veľkú väčšinu svojich prípadov," dodala hovorkyňa.
Haagsky tribunál podľa nej na medzinárodnej úrovni dokázal, že zásadová a férová medzinárodná spravodlivosť je možná - "nielen raz alebo dvakrát, ale v prípade po prípade".
"Tribunál vyvinul premyslený a pevný súbor rozhodnutí a verdiktov, ktoré objasňujú medzinárodné humanitárne právo a uplatňujú sa v ňom. Jeho procesy prebiehajú v rámci systému navrhnutom tak, aby zabezpečoval plné rešpektovanie práv obvinených. Sčasti vďaka priekopníckemu modelu, ktorý ICTY stanovil, vzniklo za uplynulých 20 rokov niekoľko ďalších podobných súdov vrátane Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu (ICTR), hybridných súdov v Sierre Leone a Kambodži a samozrejme stáleho Medzinárodného trestného súdu (ICC)," uviedla Spalinská.
Kľúčovým aspektom práce tribunálu je podľa nej pomoc pri rozvoji a posilnení kapacity národných súdov v krajinách bývalej Juhoslávie, ktoré nadobúdajú rastúcu zodpovednosť za vyšetrovanie a trestné stíhanie nižšie postavených obžalovaných jednotlivcov. "V tomto ohľade došlo v regióne k veľkému pokroku vrátane vytvorenia špecializovanej komory pre vojnové zločiny na súde v Bosne a Hercegovine," pripomenula.
Ako ďalej upozornila, "kriminálny proces nemôže byť jediným elementom na nastolenie trvalého mieru". "Spojené národy si uvedomujú dôležitosť širokej perspektívy pri zaobchádzaní s komunitami po konflikte. Práca tribunálu je len jedným z komponentov prechodového justičného procesu v bývalej Juhoslávii. Tento proces môže zahŕňať komisie pravdy, úsilie o spomienkové podujatia, kompenzácie, ospravedlnenia, nápravy a odpustenie. Toto je proces, ktorý musí byť vedený miestnymi lídrami," zdôraznila Spalinská.
"Tribunál niekedy čelí tvrdeniam o spolitizovaní svojej práce. Je však dôležité pripomenúť, že tribunál je kritizovaný všetkými stranami: keď vydá rozsudok nad Chorvátom, tribunál kritizujú chorvátske úrady a médiá; v prípade Srba je tribunál podobne kritizovaný srbskými úradmi a médiami, a tak ďalej. Už len fakt, že tribunál je kritizovaný všetkými, je najlepším dôkazom toho, že nie je zapojený do politiky, že je nestranný a jeho jediným zámerom je zabezpečiť spravodlivosť," uviedla hovorkyňa ICTY.
Ako dodala, podľa odhadov ICTY sa proces s bývalým bosnianskosrbským prezidentom Radovanom Karadžičom na pôde tribunálu skončí v júli 2015, kým verdikt nad Ratkom Mladičom by mohol padnúť v polovici roka 2016. Spalinská však upozornila, že v prípade, ak sa proti rozsudkom odvolajú, bude sa s tým zaoberať už Mechanizmus pre medzinárodné trestné tribunály (MICT), ktorý nedávno založila Bezpečnostná rada OSN. Ako spresnila, MICT bude vykonávať množstvo základných funkcií ICTY i ICTR po ukončení mandátov týchto tribunálov. Haagske krídlo MICT sa otvorí 1. júla tohto roka, dodala.
Spalinská zároveň odmietla legitimitu niektorých tvrdení, že haagsky tribunál je zameraný proti Srbom a jeho cieľom je démonizovať srbský národ. "Tribunál vyšetroval a vzniesol obvinenia proti osobám z každého etnického prostredia. Usvedčujúce rozsudky padli voči bosnianskym Chorvátom, bosnianskym Moslimom i kosovským Albáncom za zločiny nad Srbmi a ďalšími. ICTY vedie svoje procesy na základe odprezentovaných dôkazov a jediným jeho záujmom je určiť, či odprezentované dôkazy znamenajú dôvodné podozrenie z trestnej viny obžalovaných na základe platného práva. Národnosť jednotlivých obžalovaných nemá vplyv na procesy na pôde tribunálu," uzavrela hovorkyňa ICTY.
