< sekcia Zahraničie

Hromadný úhyn živočíchov na Kamčatke zavinilo prírodné znečistenie

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Vedci predpokladajú, že uhynulo približne 95 percent živočíchov obývajúcich morské dno v zasiahnutej oblasti.

Moskva 23. októbra (TASR) - Hromadný úhyn morských živočíchov v Avačinskom zálive na pobreží Kamčatského polostrova zapríčinilo prírodné znečistenie, a to aj v dôsledku kvitnutia fytoplanktónu.

Podľa spravodajského portálu Meduza.io to v piatok oznámil Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom), ktorý sa prípadom zaoberá. Sledkom pritom vychádza zo záverov vyšetrovacej správy ruských vedcov a túto verziu označuje za prioritnú.

Miestni obyvatelia na prípad upozornili koncom septembra po tom, ako sa surferi sťažovali, že ich pália oči, a more na brehy vyplavovalo uhynuté tulene, chobotnice či ježovky.

Vedci predpokladajú, že uhynulo približne 95 percent živočíchov obývajúcich morské dno v zasiahnutej oblasti.

Aktivisti vyslovili podozrenie, že zdrojom znečistenia mohol byť bývalý sovietsky podzemný sklad nebezpečných chemikálii nachádzajúci sa na Kamčatke, odkiaľ sa škodlivé látky mohli dostať do mora.

Sledkom však na základe analýz vzoriek sedimentov, vody a pôdy tvrdí, že znečistenie nemohol spôsobiť spomínaný sklad. Vyšetrovatelia vysvetlili, že vo vzorkách vody, pôdy a morských organizmov sa nenašli žiadne ťažké kovy a ľudia, ktorí kvôli znečisteniu vyhľadali lekársku pomoc, nemali príznaky otravy.

Andrej Adrianov, viceprezident Ruskej akadémie vied, ktorý v piatok oznámil závery vyšetrovania tímu vedcov, uviedol, že k hromadnému úhynu živočíchov došlo kvôli účinkom toxínov z jednobunkových rias.

Svetlana Radionovová z Federálneho úradu na ochranu práv spotrebiteľov a životných podmienok (Rospotrebnadzor) dodala, že jej agentúra v danom prípade vykonala viac ako 5000 testov. Uviedla, že nevidí spôsob, ako by takéto znečistenie mohli spôsobiť ľudia svojou činnosťou.

Sledkom v samostatnom trestnom konaní ako možnú príčinu úhynu živočíchov jednoznačne vylúčil škvrny od ropy a toxický odpad - na žiadnej z lodí plaviacich sa v zálive nebol zistený únik ropných produktov.

Správa Sledkomu dodáva, že uvádzané vysoké hladiny fenolu a ropných produktov v mori "neboli kritické" a v zálive sú pozorované od 70. rokov 20. storočia.

Ruský minister životného prostredia Dmitrij Kobylkin v súvislosti s tým uviedol, že situácia na Kamčatke sa zlepšuje.

Ruská pobočka ochranárskej organizácie Greenpeace však uviedla, že nevylučuje žiadne hypotézy, kým nedostane konečné výsledky svojho vlastného vyšetrovania v prípade.

Jelena Sakirková z organizácie Greenpeace pre agentúru AFP uviedla, že riasy sa mohli začať množiť vplyvom ľudského faktoru - napríklad ak do vody unikli splašky alebo fosfáty z pracích práškov a hnojív.

Pripomenula tiež, že vedcov znepokojuje skutočnosť, že znečistenie vody pri pobreží Kamčatky by mohlo ovplyvniť potravinové reťazce v regióne a spôsobiť dlhodobé škody na voľne žijúcich zvieratách.

Svetový fond na ochranu prírody tiež uviedol, že jeho experti nateraz nie sú schopní dospieť k jednoznačným záverom ohľadom hromadného úhynu živočíchov na Kamčatke.