Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Mali od roku 2012 sužuje bezpečnostná kríza, v ktorej armáda a jej ruskí spojenci stoja proti džihádistickým bojovníkom, tuarégskym separatistickým skupinám a zločineckým gangom.
Autor TASR
Bamako 19. októbra (TASR) - Malijská armáda a jej ruskí polovojenskí spojenci zabíjali civilistov v rozpore s medzinárodným právom, pričom podobných činov sa dopúšťali aj povstalecké skupiny bojujúce proti nim, uviedla v pondelok organizácia Human Rights Watch (HRW). TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Malijská armáda, ozbrojené skupiny a povstalecké sily sa dopúšťajú závažného porušovania vojnového práva, zatiaľ čo medzinárodné organizácie a vlády sa tomu zväčša len prizerajú,“ uviedla táto mimovládna organizácia na ochranu ľudských práv vo svojej novej správe.
Zároveň vyzvala Radu mieru a bezpečnosti Africkej únie (AÚ), aby v tejto západoafrickej krajine „urýchlene zakročila a zabránila ďalším zverstvám“.
Mali od roku 2012 sužuje bezpečnostná kríza, v ktorej armáda a jej ruskí spojenci stoja proti džihádistickým bojovníkom, tuarégskym separatistickým skupinám a zločineckým gangom.
Vojenská junta, ktorá v Mali vládne od dvoch po sebe nasledujúcich štátnych prevratov v rokoch 2020 a 2021, sa obrátila s požiadavkou o podporu na Rusko. Využila pritom služby polovojenských jednotiek Vagnerovej skupiny, ktorá sa v roku 2025 transformovala na Africký zbor (Africa Corps).
„Malijská armáda a jej spojenci z Ruskom kontrolovaného Afrického zboru... zabili a zranili desiatky civilistov pri útokoch aj vo väzbe, čím porušili medzinárodné humanitárne právo,“ uviedla HRW. „Islamistickí a separatistickí bojovníci tiež porušili vojnové právo, a to aj mučením a popravovaním zajatých malijských vojakov,“ dodala organizácia.
Porušovanie práv civilistov zo strany armády a polovojenských jednotiek je rozsiahlo zdokumentované. V najnovšej správe sa HRW opiera o rozhovory, ktoré uskutočnila medzi 30. júlom a 20. septembrom tohto roka s 30 ľuďmi v strednom a severnom Mali, medzi ktorými boli aktivisti za ľudské práva, lídri miestnych komunít, novinári a jeden malijský vojak.
„Organizácia Human Rights Watch zaslala 5. augusta malijskému ministrovi obrany list so svojimi zisteniami a otázkami, nedostala však žiadnu odpoveď,“ dodala HRW.
V správe poukazuje aj na zverstvá páchané bojovníkmi zo skupiny Džamaá Nasr al-Islám wal Muslímín (Skupina na podporu islamu a moslimov - JNIM) napojenej na teroristickú sieť al-Káida a separatistami z Frontu za oslobodenie Azavádu (FLA), ktorý tvoria prevažne Tuarégovia.
„Malijská armáda, ozbrojené skupiny a povstalecké sily sa dopúšťajú závažného porušovania vojnového práva, zatiaľ čo medzinárodné organizácie a vlády sa tomu zväčša len prizerajú,“ uviedla táto mimovládna organizácia na ochranu ľudských práv vo svojej novej správe.
Zároveň vyzvala Radu mieru a bezpečnosti Africkej únie (AÚ), aby v tejto západoafrickej krajine „urýchlene zakročila a zabránila ďalším zverstvám“.
Mali od roku 2012 sužuje bezpečnostná kríza, v ktorej armáda a jej ruskí spojenci stoja proti džihádistickým bojovníkom, tuarégskym separatistickým skupinám a zločineckým gangom.
Vojenská junta, ktorá v Mali vládne od dvoch po sebe nasledujúcich štátnych prevratov v rokoch 2020 a 2021, sa obrátila s požiadavkou o podporu na Rusko. Využila pritom služby polovojenských jednotiek Vagnerovej skupiny, ktorá sa v roku 2025 transformovala na Africký zbor (Africa Corps).
„Malijská armáda a jej spojenci z Ruskom kontrolovaného Afrického zboru... zabili a zranili desiatky civilistov pri útokoch aj vo väzbe, čím porušili medzinárodné humanitárne právo,“ uviedla HRW. „Islamistickí a separatistickí bojovníci tiež porušili vojnové právo, a to aj mučením a popravovaním zajatých malijských vojakov,“ dodala organizácia.
Porušovanie práv civilistov zo strany armády a polovojenských jednotiek je rozsiahlo zdokumentované. V najnovšej správe sa HRW opiera o rozhovory, ktoré uskutočnila medzi 30. júlom a 20. septembrom tohto roka s 30 ľuďmi v strednom a severnom Mali, medzi ktorými boli aktivisti za ľudské práva, lídri miestnych komunít, novinári a jeden malijský vojak.
„Organizácia Human Rights Watch zaslala 5. augusta malijskému ministrovi obrany list so svojimi zisteniami a otázkami, nedostala však žiadnu odpoveď,“ dodala HRW.
V správe poukazuje aj na zverstvá páchané bojovníkmi zo skupiny Džamaá Nasr al-Islám wal Muslímín (Skupina na podporu islamu a moslimov - JNIM) napojenej na teroristickú sieť al-Káida a separatistami z Frontu za oslobodenie Azavádu (FLA), ktorý tvoria prevažne Tuarégovia.
