Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Mjanmarské bezpečnostné zložky podľa miestneho ľudskoprávneho Združenia pre pomoc politickým väzňom usmrtili už vyše 1300 civilistov, ktorí protestovali proti prevratu, a vyše 10.000 ľudí zadržali.
Autor TASR
Nepjito 13. decembra (TASR) - Armáda v Mjanmarsku blokuje zásielky humanitárnej pomoc pre milióny vysídlených a ohrozených ľudí v tejto juhoázijskej krajine, uviedla v pondelok ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW). Informovala o tom agentúra DPA.
Mjanmarská junta a jej bezpečnostné sily zaviedli v ostantných mesiacoch nové cestovné obmedzenia pre humanitárnych pracovníkov, zablokovali konvoje nákladných aút s pomocou, zničili civilné zásoby, útočili na humanitárnych pracovníkov a vypli telekomunikačné služby, píše sa v pondelňajšej správe HRW.
"Generáli bezcitne odmietajú poskytnuť pomoc ľuďom zasiahnutým konfliktom, ktorý vypukol po vojenskom prevrate," povedala analytička HRW pre Áziu Shayna Bauchnerová.
Vojenský prevrat a výsledné nepokoje vysídlili viac ako 284.000 ľudí, pričom odhadom 22.000 z nich utieklo do Indie a Thajska, približuje DPA.
Mjanmarské bezpečnostné zložky podľa miestneho ľudskoprávneho Združenia pre pomoc politickým väzňom (AAPP) usmrtili už vyše 1300 civilistov, ktorí protestovali proti prevratu, a vyše 10.000 ľudí zadržali.
K vojenskému prevratu v Mjanmarsku došlo 1. februára 2021, v deň, keď sa mal zísť novozvolený parlament. Armáda vtedy zosadila civilnú vládu krajiny a uväznila jej predstaviteľov vrátane faktickej premiérky Aun Schan Su Ťij a prezidenta Win Mjina.
V krajine bol vyhlásený výnimočný stav, ktorý by mal trvať jeden rok. Po jeho skončení sa mali v súlade s prísľubmi vládnucej vojenskej junty uskutočniť nové voľby. Jej vodca Min Aun Hlain oznámil, že voľby sa uskutočnia do augusta 2023.
Su Ťij a zosadeného prezidenta Mjanmarska Win Mjina v pondelok pôvodne odsúdili na štyri roky odňatia slobody za podnecovanie nepokojov a porušovanie proticovidových pravidiel. Neskôr im však trest skrátili na dva roky po tom, ako im Min Aun Hlain udelil čiastočnú milosť.
Mjanmarská junta a jej bezpečnostné sily zaviedli v ostantných mesiacoch nové cestovné obmedzenia pre humanitárnych pracovníkov, zablokovali konvoje nákladných aút s pomocou, zničili civilné zásoby, útočili na humanitárnych pracovníkov a vypli telekomunikačné služby, píše sa v pondelňajšej správe HRW.
"Generáli bezcitne odmietajú poskytnuť pomoc ľuďom zasiahnutým konfliktom, ktorý vypukol po vojenskom prevrate," povedala analytička HRW pre Áziu Shayna Bauchnerová.
Vojenský prevrat a výsledné nepokoje vysídlili viac ako 284.000 ľudí, pričom odhadom 22.000 z nich utieklo do Indie a Thajska, približuje DPA.
Mjanmarské bezpečnostné zložky podľa miestneho ľudskoprávneho Združenia pre pomoc politickým väzňom (AAPP) usmrtili už vyše 1300 civilistov, ktorí protestovali proti prevratu, a vyše 10.000 ľudí zadržali.
K vojenskému prevratu v Mjanmarsku došlo 1. februára 2021, v deň, keď sa mal zísť novozvolený parlament. Armáda vtedy zosadila civilnú vládu krajiny a uväznila jej predstaviteľov vrátane faktickej premiérky Aun Schan Su Ťij a prezidenta Win Mjina.
V krajine bol vyhlásený výnimočný stav, ktorý by mal trvať jeden rok. Po jeho skončení sa mali v súlade s prísľubmi vládnucej vojenskej junty uskutočniť nové voľby. Jej vodca Min Aun Hlain oznámil, že voľby sa uskutočnia do augusta 2023.
Su Ťij a zosadeného prezidenta Mjanmarska Win Mjina v pondelok pôvodne odsúdili na štyri roky odňatia slobody za podnecovanie nepokojov a porušovanie proticovidových pravidiel. Neskôr im však trest skrátili na dva roky po tom, ako im Min Aun Hlain udelil čiastočnú milosť.
