MS vo futbale 2026
Všetky správy
Jednu z najznámejších bitiek americkej histórie pripomína aj Národný pamätník bojiska Little Bighorn (Little Bighorn Battlefield National Monument) v Montane.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Little Bighorne/Bratislava 24. júna (TASR) - Bitka pri rieke Little Bighorn patrí medzi najslávnejšie víťazstvá Indiánov nad organizovanou americkou vojenskou jednotkou. Bojovníci Lakotov, Čejenov a Arapahov pod vedením Sediaceho býka a Šialeného koňa porazili elitnú 7. kavalériu Georgea Armstronga Custera.
Generál, ktorý sa preslávil počas občianskej vojny, podcenil silu indiánskych bojovníkov a predčasne zaútočil na ich tábor, pričom zahynulo takmer 300 vojakov kavalérie spolu so svojím veliteľom. Víťazná bitka Indiánov, od ktorej 25. júna uplynie 150 rokov, sa však v konečnom dôsledku ukázala ako Pyrrhovo víťazstvo.
Historické indiánske víťazstvo, o ktorom vtedajšia americká tlač informovala ako o masakre 7. kavalérie, nezabránilo tomu, že mnohí bojovníci na čele so Sediacim býkom skončili v rezervácii a pôvodní obyvatelia Ameriky prišli aj o posledné územia, ktoré im zaručovali zmluvy z rokov 1851 a 1868.
Jeden z hlavných dôvodov ťaženia Custera proti Lakotom, ktorí patria do širokej skupiny severoamerických Indiánov nazývanej Siouxovia, bolo objav zlata v Black Hills. Čierne hory boli súčasťou územia zaberajúceho dnešný Wyoming, Montanu, Južnú a Severnú Dakotu, ktoré patrili výlučne Lakotom, Čejenom či Arapahom. Územie im zabezpečovali zmluvy z rokov 1851 a 1868 uzavreté v pevnosti Fort Laramie.
Zlato v Čiernych horách na územie patriace iba Indiánom prilákalo nielen zlatokopov a dobrodruhov, ale aj mnoho nových prisťahovalcov, ktorí sa tu chceli usadiť. Na ich stranu sa postavili aj americké úrady a dochádzalo k porušeniam zmlúv. Na prelom rokov 1875 a 1876 napokon americká vláda vyzvala Indiánov voľne žijúcich na území, aby sa presťahovali do rezervácie. Vláda sa pokúšala od Indiánov územie aj odkúpiť, ale tí so sumou šesť miliónov dolárov nesúhlasili.
Americká armáda dostala rozkaz umiestniť Indiánov do rezervácie aj násilím. Tí sa začali spájať a vytvorili akúsi indiánsku armádu zloženú prevažne z bojovníkov Lakotov, Čejenov a Arapahov. Na sklonku jari 1876 vznikol pozdĺž rieky Little Big Horn v Montane veľký indiánsky tábor s minimálne dvoma tisíckami bojovníkov, na čele ktorých stáli Sediaci býk a Šialený kôň.
Zaútočiť na Indiánov nemala len 7. kavaléria, tá bola totiž súčasťou väčšej sily americkej armády vedenej generálmi Alfredom Terrym a Georgeom Crookom. Všetky tri americké oddiely sa mali najprv stretnúť, a až potom spoločne zaútočiť na táboriacich Indiánov.
Ambiciózny a nie veľmi disciplinovaný Custer však na Terryho a Crooka nepočkal a 25. júna 1876 zaútočil na tábor pri Little Bighorne. Úplne však podcenil silu, výzbroj a počet indiánskych bojovníkov. Navyše rozdelil kavalériu na tri skupiny, jednej velil on sám, druhému oddielu Frederick W. Benteen a tretiu skupinu viedol Marcus Reno.
Custerov oddiel vtrhol priamo do tábora, kde však na „modrokabátnikov“ čakali dobre pripravení bojovníci. Všetkých 197 vojakov Custerovej skupiny našlo v priamom boji s Indiánmi smrť. Custera údajne zabil jeden z indiánskych vodcov Biely bizón, ktorý generála zastrelil jeho vlastnou zbraňou. Ďalšia legenda hovorí, že si Custer siahol na život sám, keď pochopil, že prehral.
Indiáni odrazili útoky aj zvyšných dvoch skupín, pričom celkovo zahynulo 268 amerických vojakov. Presný počet mŕtvych Indiánov nie je známy, ale odhaduje sa na niekoľko desiatok až stovku.
Informácie o porážke 7. kavalérie sa v americkej tlači objavili 6. júla toho istého roku. Bitka bola opísaná ako masaker na amerických vojakoch, čo však nezodpovedalo realite. Neskoršie vyšetrovanie totiž ukázalo, že značná časť amerických vojakov si život zobrala sama. Obávala sa indiánskej krutosti voči zajatcom, ktorá sa však zakladala len na nepotvrdených legendách a mýtoch.
Americká verejnosť správy o bitke pri Little Bighorne prijala ako národnú katastrofu, pričom sa zdvihla veľká vlna nenávisti voči Indiánom. V roku 1877 bol zavraždený Šialený kôň a o tri roky neskôr zastrelili v rezervácii aj Sediaceho býka. Desať dní od jeho smrti, 25. decembra 1890, sa odohral aj masaker v rezervácii pri Wounded Knee, pri ktorom zahynulo 200 Indiánov, z toho veľa žien a detí.
Jednu z najznámejších bitiek americkej histórie pripomína aj Národný pamätník bojiska Little Bighorn (Little Bighorn Battlefield National Monument) v Montane.
Generál, ktorý sa preslávil počas občianskej vojny, podcenil silu indiánskych bojovníkov a predčasne zaútočil na ich tábor, pričom zahynulo takmer 300 vojakov kavalérie spolu so svojím veliteľom. Víťazná bitka Indiánov, od ktorej 25. júna uplynie 150 rokov, sa však v konečnom dôsledku ukázala ako Pyrrhovo víťazstvo.
Historické indiánske víťazstvo, o ktorom vtedajšia americká tlač informovala ako o masakre 7. kavalérie, nezabránilo tomu, že mnohí bojovníci na čele so Sediacim býkom skončili v rezervácii a pôvodní obyvatelia Ameriky prišli aj o posledné územia, ktoré im zaručovali zmluvy z rokov 1851 a 1868.
Jeden z hlavných dôvodov ťaženia Custera proti Lakotom, ktorí patria do širokej skupiny severoamerických Indiánov nazývanej Siouxovia, bolo objav zlata v Black Hills. Čierne hory boli súčasťou územia zaberajúceho dnešný Wyoming, Montanu, Južnú a Severnú Dakotu, ktoré patrili výlučne Lakotom, Čejenom či Arapahom. Územie im zabezpečovali zmluvy z rokov 1851 a 1868 uzavreté v pevnosti Fort Laramie.
Zlato v Čiernych horách na územie patriace iba Indiánom prilákalo nielen zlatokopov a dobrodruhov, ale aj mnoho nových prisťahovalcov, ktorí sa tu chceli usadiť. Na ich stranu sa postavili aj americké úrady a dochádzalo k porušeniam zmlúv. Na prelom rokov 1875 a 1876 napokon americká vláda vyzvala Indiánov voľne žijúcich na území, aby sa presťahovali do rezervácie. Vláda sa pokúšala od Indiánov územie aj odkúpiť, ale tí so sumou šesť miliónov dolárov nesúhlasili.
Americká armáda dostala rozkaz umiestniť Indiánov do rezervácie aj násilím. Tí sa začali spájať a vytvorili akúsi indiánsku armádu zloženú prevažne z bojovníkov Lakotov, Čejenov a Arapahov. Na sklonku jari 1876 vznikol pozdĺž rieky Little Big Horn v Montane veľký indiánsky tábor s minimálne dvoma tisíckami bojovníkov, na čele ktorých stáli Sediaci býk a Šialený kôň.
Zaútočiť na Indiánov nemala len 7. kavaléria, tá bola totiž súčasťou väčšej sily americkej armády vedenej generálmi Alfredom Terrym a Georgeom Crookom. Všetky tri americké oddiely sa mali najprv stretnúť, a až potom spoločne zaútočiť na táboriacich Indiánov.
Ambiciózny a nie veľmi disciplinovaný Custer však na Terryho a Crooka nepočkal a 25. júna 1876 zaútočil na tábor pri Little Bighorne. Úplne však podcenil silu, výzbroj a počet indiánskych bojovníkov. Navyše rozdelil kavalériu na tri skupiny, jednej velil on sám, druhému oddielu Frederick W. Benteen a tretiu skupinu viedol Marcus Reno.
Custerov oddiel vtrhol priamo do tábora, kde však na „modrokabátnikov“ čakali dobre pripravení bojovníci. Všetkých 197 vojakov Custerovej skupiny našlo v priamom boji s Indiánmi smrť. Custera údajne zabil jeden z indiánskych vodcov Biely bizón, ktorý generála zastrelil jeho vlastnou zbraňou. Ďalšia legenda hovorí, že si Custer siahol na život sám, keď pochopil, že prehral.
Indiáni odrazili útoky aj zvyšných dvoch skupín, pričom celkovo zahynulo 268 amerických vojakov. Presný počet mŕtvych Indiánov nie je známy, ale odhaduje sa na niekoľko desiatok až stovku.
Informácie o porážke 7. kavalérie sa v americkej tlači objavili 6. júla toho istého roku. Bitka bola opísaná ako masaker na amerických vojakoch, čo však nezodpovedalo realite. Neskoršie vyšetrovanie totiž ukázalo, že značná časť amerických vojakov si život zobrala sama. Obávala sa indiánskej krutosti voči zajatcom, ktorá sa však zakladala len na nepotvrdených legendách a mýtoch.
Americká verejnosť správy o bitke pri Little Bighorne prijala ako národnú katastrofu, pričom sa zdvihla veľká vlna nenávisti voči Indiánom. V roku 1877 bol zavraždený Šialený kôň a o tri roky neskôr zastrelili v rezervácii aj Sediaceho býka. Desať dní od jeho smrti, 25. decembra 1890, sa odohral aj masaker v rezervácii pri Wounded Knee, pri ktorom zahynulo 200 Indiánov, z toho veľa žien a detí.
Jednu z najznámejších bitiek americkej histórie pripomína aj Národný pamätník bojiska Little Bighorn (Little Bighorn Battlefield National Monument) v Montane.
