Quantcast
< sekcia Zahraničie

Indonézia bude mať nové hlavné mesto, zmenu schválili poslanci

Na archívnej snímke sú mrakodrapy v indonézskej Jakarte. Foto: TASR/AP

Premiestnenie zdôvodnil slovami, že v Jakarte dochádza k častým záplavám, neustálym dopravným zápcham a život v nej je poznamenaný zlou kvalitou ovzdušia.

Jakarta 18. januára (TASR) - Indonézsky parlament schválil v utorok návrh zákona o presune hlavného mesta z preľudnenej Jakarty, kde žije desať miliónov obyvateľov, do zalesnenej oblasti na ostrove Borneo. Informovala o tom agentúra DPA.

Minister pre národný rozvoj Suharso Monoarfa v pondelok oznámil, že nové hlavné mesto, ktoré vybudujú v provincii Východný Kalimantan, ponesie názov Nusantara. Ide o niekdajšie pomenovanie Malajského súostrovia, ktoré zahŕňa Indonéziu, Brunej, Malajziu, Singapur a južné oblasti Filipín.

Návrh zákona podporila väčšina poslancov, proti bola len malá Strana spravodlivosti a blahobytu (PKS).

Indonézsky prezident Joko Widodo ohlásil plány na výstavbu kompletne novej metropoly v bornejskej džungli, v oblasti medzi mestami Balikpapan a Samarinda, ešte v roku 2019, avšak realizácia tohto plánu sa oneskorila pre pandémiu COVID-19. Premiestnenie zdôvodnil slovami, že v Jakarte dochádza k častým záplavám, neustálym dopravným zápcham a život v nej je poznamenaný zlou kvalitou ovzdušia.

Žena stojí vo vode na zaplavenej ulici v Jakarte, foto z archívu.
Foto: TASR/AP


Ako zistili výskumníci Bandungského inštitútu technológií, 20 percent rozlohy Jakarty sa momentálne nachádza pod úrovňou hladiny mora a očakáva sa, že do roku 2050 sa toto číslo takmer zdvojnásobí. K postupnému poklesu podložia metropoly dochádza sčasti v dôsledku intenzívneho odčerpávania podzemných vôd.

Náklady na presun indonézskeho hlavného mesta sa odhadujú na 32 miliárd dolárov. Ak všetko pôjde podľa plánu, prví štátni predstavitelia by sa mali do nových sídel svojich úradov presunúť začiatkom roku 2024, posledný rok druhého a zároveň posledného funkčného obdobia súčasného prezidenta.

Nové hlavné mesto má podľa iniciátorov projektu rešpektovať princípy trvalo udržateľného rastu. Kritici však tvrdia, že príslušný zákon bol prijatý narýchlo, pričom o ňom neprebehla dostatočná verejná diskusia a do úvahy sa nebrali ani environmentálne otázky.