Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 22. júl 2024Meniny má Magdaléna
< sekcia Zahraničie

Netanjahu: Intenzívne boje proti Hamasu sa končia, ale vojna nie

Na snímke izraelskí policajti rozháňajú demonštrantov blokujúcich cestu počas protestu proti vláde izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a vyzývajú na prepustenie rukojemníkov zadržiavaných v pásme Gazy . Foto: TASR-AP

Vojnu v Pásme Gazy rozpútali útoky zo 7. októbra 2023, keď palestínske komandá prenikli na juh Izraela a zabili tam približne 1140 ľudí.

Jeruzalem 23. júna (TASR) - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu vyhlásil, že fáza intenzívnych bojov proti palestínskemu radikálnemu hnutiu Hamas, ktorá sa odohráva na juhu Pásma Gazy, sa chýli ku koncu. Dodal však súčasne, že vojna sa neskončí, kým táto islamistická skupina bude ovládať Pásmo Gazy.

Netanjahu podľa agentúry Reuters spresnil, že skončenie intenzívnych bojov v Pásme Gazy umožní Izraelu rozmiestniť viac jednotiek do boja proti Iránom podporovanému hnutiu Hizballáh v Libanone.

Vojnu v Pásme Gazy rozpútali útoky zo 7. októbra 2023, keď palestínske komandá prenikli na juh Izraela a zabili tam približne 1140 ľudí, väčšinou izraelských civilistov. Zároveň zajali aj približne 250 rukojemníkov. Zhruba polovica z nich zostáva podľa Izraela naďalej v zajatí, pričom o viacerých sa predpokladá, že boli medzičasom zabití. V reakcii na útok spomínaných palestínskych kománd podnikol Izrael najprv nálety a neskôr aj pozemnú operáciu v Pásme Gazy.

Tieto Netanjahuove výroky zazneli v rozhovore pre jednu z izraelských televízií - šlo o vôbec prvý rozhovor izraelského premiéra médium vysielajúce v hebrejčine od 7. októbra 2023.

Komentoval v ňom aj okolnosti vpádu palestínskych teroristov do Izraela. Na otázku, či svoj podiel na ňom mal odmietavý postoj záložníkov izraelskej armády, ktorí v reakcii na spornú justičnú reformu presadzovanú izraelskou vládou odmietli nastúpiť do služby v armáde, Netanjahu uviedol, že mesiace protivládnych protestov proti vládnej reforme boli "... katastrofa, ktorá prišla z ľavej časti politického spektra.

Doplnil, že odmietnutie záložníkov nastúpiť do služby v armáde bolo "dôležitým faktorom" neúspechu v súvislosti s masakrom civilistov zo 7. októbra, "ale nie hlavným".

Ako je známe, svoj podiel zodpovednosti za zlyhania, ktoré viedli k útoku vedenému radikálnym palestínskym hnutím Hamas, priznali viacerí vysokopostavení príslušníci izraelských tajných služieb i armády.