Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 7. február 2025Meniny má Vanda
< sekcia Zahraničie

Iracký najvyšší súd pozastavil účinnosť troch sporných zákonov

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Predchádzajúce verzie danej legislatívy boli podľa AP sčasti vnímané ako možnosť liberalizácie sobášov detí.

Bagdad 4. februára (TASR) - Iracký najvyšší súd v utorok po sťažnosti skupiny poslancov dočasne pozastavil účinnosť troch kontroverzných zákonov, z ktorých jeden by podľa aktivistov oslabil práva žien. Poslanci sa sťažovali, že parlament tieto zákony schválil údajne nezákonným spôsobom, pretože sa o nich v januári hlasovalo spoločne, a nie o každom zvlášť. S odvolaním sa na príkaz súdu o tom v utorok informovala agentúra AP, píše TASR.

Predmetné zákony, každý podporovaný iným skupinami, okrem iného zahŕňajú novelu zákona o právnom postavení fyzických osôb, ktorá by súdom udelila väčšie právomoci v rodinných záležitostiach vrátane manželstva, rozvodu a dedenia.

Obhajcovia práv žien argumentujú, že navrhované zmeny by narušili predchádzajúce reformy súčasného jednotného rodinného práva a záruky stanovené pre ženy.

Naopak, predkladatelia, predovšetkým konzervatívni šiitskí poslanci, svoj návrh obhajujú ako nástroj na zosúladenie práva s princípmi islamu a zníženie vplyvu Západu na irackú kultúru.

Predchádzajúce verzie danej legislatívy boli podľa AP sčasti vnímané ako možnosť liberalizácie sobášov detí. Niektoré výklady islamského práva totiž umožňujú uzatvárať manželstvá s dievčatami v ranom tínedžerskom veku, respektíve už od deviatich rokov. V schválenom znení sa však uvádza, že obe strany musia byť "dospelé". Vek "dospelosti" sa v ňom nešpecifikuje.

Druhý zákon s pozastavenou účinnosťou sa týka všeobecnej amnestie, z ktorej mali mať prospech zadržaní sunniti. Vznikli obavy, že by mohol umožniť prepustenie ľudí zapletených do korupcie a sprenevery, ako aj militantov, ktorí spáchali vojnové zločiny.

Ďalšia legislatíva je zameraná na vrátenie pôdy skonfiškovanej Kurdom za vlády irackého diktátora Saddáma Husajna v rokoch 1979 až 2003. Proti tomu namietajú niektoré arabské skupiny, pretože by podľa nich mohol viesť k vysídleniu arabských obyvateľov.