< sekcia Zahraničie

Irán je ochotný rokovať s USA, ak sa vrátia k jadrovej dohode

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí počas prejavu, ktorý odvysielala iránska štátna televízia v Teheráne vo štvrtok 9. apríla 2020. Ajatolláh Alí Chameneívo štvrtok naznačil, že počas moslimského pôstneho mesiaca ramadán by mohli byť v dôsledku pandémie koronavírusu zakázané verejné zhromaždenia. Irán je z hľadiska ochorenia spôsobeného novým druhom koronavírusu najviac postihnutou krajinou v oblasti Blízkeho východu. Výskyt ochorenia COVID-19 tam prvýkrát potvrdili 19. februára. Foto: TASR/AP

Americký prezident Donald Trump má ambíciu uzavrieť s Iránom novú dohodu, ktorá by výraznejšie obmedzila iránsky jadrový program než tá pôvodná.

Teherán 25. augusta (TASR) - Ak sa chcú Spojené štáty dohodnúť s Iránom, musia sa najskôr vrátiť k jadrovej dohode, od ktorej pred dvoma rokmi jednostranne odstúpili. V utorok sa tak vyjadril iránsky prezident Hasan Rúhání, ktorého citovala agentúra Reuters.

"Politika totálneho nátlaku Washingtonu na Irán zlyhala na 100 percent," uviedol iránsky prezident. "Ak s nami chce Washington dohodnúť, tak sa potom musí ospravedlniť za odstúpenie od jadrovej dohody a vrátiť sa k nej," povedal na tlačovej konferencii, ktorú v priamom prenose vysielala iránska televízia.

Americký prezident Donald Trump má ambíciu uzavrieť s Iránom novú dohodu, ktorá by výraznejšie obmedzila iránsky jadrový program než tá pôvodná. Okrem toho by ukončila aj aktivity Iránu v oblasti vývoja balistických rakiet aj jeho angažovanie sa v regionálnych konfliktoch. Trump sľubuje, že ak bude v novembrových prezidentských voľbách opäť zvolený, uzavrie novú dohodu s Teheránom v priebehu niekoľkých týždňov.

"Trump toho veľa narozpráva. Budúci prezident USA, či už to bude Trump alebo niekto iný, musí zaujať voči Iránu iný prístup," zdôraznil v utorok Rúhání.

Spojené štáty minulý týždeň oficiálne spustili proces aktivovania sporného mechanizmu, zameraného na znovuzavedenie sankcií OSN proti Iránu vrátane zbrojného embarga, ktoré by podľa pôvodnej jadrovej dohody z roku 2015 malo vypršať v októbri tohto roka.

Proti snahe USA spustiť uvedený mechanizmus sa stavia 13 krajín z 15-člennej Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) vrátane ich európskych spojencov.

Jadrová dohoda z roku 2015 je výsledkom dohovoru medzi Iránom a Britániou, Čínou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a USA. Na jej základe boli stiahnuté medzinárodné sankčné opatrenia voči Teheránu výmenou za záväzok, že sa Irán nebude usilovať o vývoj jadrových zbraní.

Sankcie sú súčasťou politiky Trumpovej administratívy, ktorá sa snaží vyvíjať na režim v Teheráne "maximálny tlak". Účelom tejto taktiky je prinútiť Irán, aby pristúpil na podpísanie novej dohody.