Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Podľa skupiny pre ľudské práva Iran Human Rights (IHR) so sídlom v Osle bezpečnostné zložky počas protestov v Iráne zabili už najmenej 458 ľudí vrátane 63 detí a 29 žien.
Autor TASR
Teherán 10. decembra (TASR) - Irán si v sobotu opäť predvolal britského veľvyslanca Simona Shercliffa. Došlo k tomu len deň po tom, ako sa na iránske ministerstvo zahraničných vecí musel dostaviť nemecký veľvyslanec Hans-Udo Muzel.
Ako informovala agentúra AFP, Shercliffovo predvolanie bolo v poradí už 15. predvolaním diplomata cudzieho štátu za menej ako tri mesiace. Všetky tieto predvolania súviseli s protestmi, ktoré v Iráne vypukli v polovici septembra po smrti mladej Kurdky.
Iránska agentúra IRNA predvolanie britského veľvyslanca zdôvodnila ako reakciu iránskej diplomacie na bezprecedentný tlak na Irán.
AFP doplnila, že predvolávaní sú takmer vždy predstavitelia západných krajín, napr. aj Francúzska, Austrálie, Nórska či Dánska. Samotný Shercliff sa na iránske ministerstvo zahraničných vecí musel od vypuknutia demonštrácií v Iráne dostaviť už päťkrát.
Celoštátne protesty vypukli v Iráne v polovici septembra po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej po zatknutí teheránskou mravnostnou políciou za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.
Demonštranti žiadajú pád súčasného režimu. Ich protesty sú jednou z najväčších výziev islamskej republike od jej vzniku v roku 1979, dodala panarabská televízia al-Arabíja.
Podľa skupiny pre ľudské práva Iran Human Rights (IHR) so sídlom v Osle bezpečnostné zložky počas protestov v Iráne zabili už najmenej 458 ľudí vrátane 63 detí a 29 žien.
IRNA uviedla, že v rámci posledného predvolania Shercliffa iránske ministerstvo zahraničných vecí protestovalo proti tomu, že Spojené kráľovstvo podporuje "teror a nepokoje". Irán namietal aj proti sankciám, ktoré Londýn na Irán uvalil.
Nemeckému veľvyslancovi Muzelovi zasa iránske ministerstvo v piatok tlmočilo ostrý protest voči neprijateľnému zasahovaniu do vnútorných záležitostí Iránu, ktorého sa dopustila nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, keď kritizovala súdny proces nad mladým mužom odsúdeným na smrť za jeho údajné konanie počas prebiehajúcich protivládnych protestov.
Bol to prvý trest smrti vykonaný v Iráne v súvislosti s demonštráciami, ktoré podnietila smrť Kurdky Amíníovej. Táto poprava však v Iráne vyvolala nové protesty a výzvy na ďalšie demonštrácie.
Ako informovala agentúra AFP, Shercliffovo predvolanie bolo v poradí už 15. predvolaním diplomata cudzieho štátu za menej ako tri mesiace. Všetky tieto predvolania súviseli s protestmi, ktoré v Iráne vypukli v polovici septembra po smrti mladej Kurdky.
Iránska agentúra IRNA predvolanie britského veľvyslanca zdôvodnila ako reakciu iránskej diplomacie na bezprecedentný tlak na Irán.
AFP doplnila, že predvolávaní sú takmer vždy predstavitelia západných krajín, napr. aj Francúzska, Austrálie, Nórska či Dánska. Samotný Shercliff sa na iránske ministerstvo zahraničných vecí musel od vypuknutia demonštrácií v Iráne dostaviť už päťkrát.
Celoštátne protesty vypukli v Iráne v polovici septembra po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej po zatknutí teheránskou mravnostnou políciou za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.
Demonštranti žiadajú pád súčasného režimu. Ich protesty sú jednou z najväčších výziev islamskej republike od jej vzniku v roku 1979, dodala panarabská televízia al-Arabíja.
Podľa skupiny pre ľudské práva Iran Human Rights (IHR) so sídlom v Osle bezpečnostné zložky počas protestov v Iráne zabili už najmenej 458 ľudí vrátane 63 detí a 29 žien.
IRNA uviedla, že v rámci posledného predvolania Shercliffa iránske ministerstvo zahraničných vecí protestovalo proti tomu, že Spojené kráľovstvo podporuje "teror a nepokoje". Irán namietal aj proti sankciám, ktoré Londýn na Irán uvalil.
Nemeckému veľvyslancovi Muzelovi zasa iránske ministerstvo v piatok tlmočilo ostrý protest voči neprijateľnému zasahovaniu do vnútorných záležitostí Iránu, ktorého sa dopustila nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, keď kritizovala súdny proces nad mladým mužom odsúdeným na smrť za jeho údajné konanie počas prebiehajúcich protivládnych protestov.
Bol to prvý trest smrti vykonaný v Iráne v súvislosti s demonštráciami, ktoré podnietila smrť Kurdky Amíníovej. Táto poprava však v Iráne vyvolala nové protesty a výzvy na ďalšie demonštrácie.
