Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Zahraničie

Irán si pripomenul obsadenie veľvyslanectva USA z roku 1979

Ilustračná fotka. Foto: TASR/AP

Irán si každoročne 4. novembra pripomína výročie obsadenia americkej ambasády radikálnymi islamskými študentmi z roku 1979.

Teherán 4. novembra (TASR) - V rôznych mestách Iránu sa v piatok konali tradičné zhromaždenia, ktorými si tam pripomínajú výročie obsadenia amerického veľvyslanectva v Teheráne islamistickými študentmi v roku 1979.

Ako sa už - podľa agentúry AFP monitorovanej TASR - stalo tradíciou, účastníci dnešných protestov pálili americké vlajky a vykrikovali protiamerické slogany. Podľa štátnej televízie sa na protiamerických demonštráciách zúčastnili desaťtisíce ľudí vrátane školákov, ktorí niesli transparenty na podporu útoku na ambasádu a mávali iránskymi vlajkami.

Piatkové demonštrácie na podporu iránskeho vedenia sú v ostrom kontraste s vlnou protestov, ktorú vyvolala smrť 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej. Táto mladá žena zomrela 16. septembra po tom, čo ju zatkla mravnostná polícia v Teheráne za údajne nevhodné oblečenie.

Tieto protesty predstavujú jednu z najväčších výziev pre autoritu vedenia krajiny, ktorú nadobudlo v islamskej revolúcii v roku 1979 - mnohí mladí Iránci totiž prekonali svoj strach a po smrti Amíníovej vyšli do ulíc, aby protestovali proti politike vlády a duchovenstvu.

Irán z obvinil z rozdúchavania týchto nepokojov Spojené štáty a ďalších zahraničných nepriateľov s tým, že chcú destabilizovať krajinu.

K situácii v Iráne sa v noci na piatok (SEČ) vyjadril aj americký prezident Joe Biden, keď na predvolebnom zhromaždení v americkom štáte Kalifornia povedal, že demonštrantom sa čoskoro podarí získať slobodu.

"Nebojte sa, ideme oslobodiť Irán. (Iránci) sa veľmi skoro oslobodia," povedal Biden.

V reakcii na to iránsky prezident Ebráhím Raísí označil demonštrantov v Iráne za "podvedených zradcov" a Bidenovi odkázal, že "Irán bol oslobodený pred 43 rokmi."

Aktivistická tlačová agentúra HRANA v piatok uviedla, že počas najnovšej vlny nepokojov doteraz v Iráne zahynulo takmer 300 demonštrantov vrátane 47 maloletých, ako aj 37 členov bezpečnostných síl. Počas protestov v 134 mestách a obciach a na 132 univerzitách bolo zatknutých viac ako 14.000 ľudí vrátane 385 študentov.

Irán si každoročne 4. novembra pripomína výročie obsadenia americkej ambasády radikálnymi islamskými študentmi z roku 1979. Došlo k tomu mesiac po tom, čo islamská revolúcia zosadila Američanmi podporovaného šacha.

Iránski študenti tvrdili, že americké veľvyslanectvo bolo centrom komplotu proti ich krajine. Svojou akciou protestovali aj proti tomu, že Washington odmietol vydať zosadeného šacha Rezu Pahlavího.

Skupinu 52 zajatých Američanov potom na veľvyslanectve zadržiavali 444 dní. Na slobodu sa dostali v deň inaugurácie Ronalda Reagana za 40. prezidenta USA - 20. januára 1981 -, a to na základe tzv. alžírskych dohôd uzavretých 19. januára 1981, v ktorých sa USA zaviazali, že sa nebudú miešať do záležitostí Iránu a rozmrazia účty Iráncov.

Väzby medzi Spojenými štátmi a Iránom sa po obsadení veľvyslanectva prerušili. K uvoľneniu v iránsko-amerických vzťahoch došlo až po úmrtí ajatolláha Rúholláha Músavího Chomejního, ktorý zomrel 3. júna 1989. Oficiálne vzťahy však oba štáty neobnovili dodnes.