Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Novozvolený prezident USA Joe Biden tiež vyhlásil, že je za návrat k jadrovej dohode, ktorú odchádzajúci prezident USA Donald Trump jednostranne vypovedal v roku 2018.
Autor TASR
Teherán 2. decembra (TASR) – Iránsky prezident Hasan Rúhání v stredu vyjadril nesúhlas s návrhom zákona, ktorý v utorok schválil parlament a mohol by viesť k pozastaveniu inšpekcií OSN v jadrových zariadeniach v Iráne a k podpore programu obohacovania uránu. Informovala o tom agentúra AP.
Rúhání uviedol, že prijatie takéhoto zákona by bolo škodlivé pre diplomatické úsilie zamerané na obnovenie jadrovej dohody z roku 2015 a zmiernenie sankcií uvalených na Irán Spojenými štátmi.
Ťahanice okolo tohto zákona, ktorý bol v iránskom parlamente prerokúvaný v auguste, ale získal na aktuálnosti po atentáte na významného iránskeho jadrového vedca Mohsena Fachrízádeho-Mahábádího, sú prejavom rivality medzi Rúháním – relatívne umierneným prezidentom – a konzervatívnymi zákonodarcami, ktorí v parlamente dominujú a uprednostňujú konfrontačnejší prístup k Západu, píše AP.
Návrh zákona, schválený v utorok iránskym parlamentom, dáva európskym krajinám jeden mesiac na to, aby zmiernili sankcie voči ropnému a plynárenskému sektoru Iránu, ktoré sú pre ekonomiku tejto krajiny kľúčové. Mesačná lehota platí aj pre obnovenie prístupu Iránu k medzinárodnému bankovému systému.
Podľa návrhu zákona by mal Irán pokračovať v obohacovaní uránu na 20 percent, čo je pod hranicou potrebnou pre jadrové zbrane, ale nad limitom pre jeho civilné použitie. Irán by tiež uviedol do prevádzky nové centrifúgy v jadrových zariadeniach v Natanze a v podzemnej továrni Fordú.
Rúhání v stredu na zasadnutí svojho kabinetu uviedol, že jeho administratíva so zákonom nesúhlasí a považuje ho za škodlivý pre diplomatické aktivity. Naznačil tiež, že zákonodarcovia sa prijatím tohto zákona snažia na seba len upozorniť pred voľbami plánovanými na jún.
Iránska štátna televízia v stredu uviedla, že rada strážcov, najvyšší orgán pre dohľad nad dodržiavaním ústavy, návrh zákona schválila a formálne ho zaslala Rúhánímu, ktorý má teraz päť pracovných dní na podpísanie zákona, aby sa stal vykonateľným.
Aj keby Rúhání zmenil názor a návrh zákona schválil, je nepravdepodobné, že by to malo na situáciu nejaký vplyv, konštatovala agentúra AP. Posledné slovo vo všetkých dôležitých sférach politiky, vrátane tých, ktoré súvisia s jadrovým programom, má v Iráne totiž najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.
Iránske zákony stanovujú, že v prípade, ak prezident odmietne podpísať nejaký návrh zákona, predseda parlamentu ho podpíše automaticky, aby mohol nadobudnúť účinnosť.
Rúhání, jeden z architektov jadrovej dohody z roku 2015, ktorú Irán podpísal so svetovými mocnosťami, uprednostňuje návrat k tejto dohode a širšiu diplomatickú spoluprácu s USA a ďalšími západnými krajinami.
Novozvolený prezident USA Joe Biden tiež vyhlásil, že je za návrat k jadrovej dohode, ktorú odchádzajúci prezident USA Donald Trump jednostranne vypovedal v roku 2018. USA následne uvalili na Irán ochromujúce sankcie. Teherán na ne reagoval tým, že začal zvyšovať zásoby obohateného uránu a porušovať tým limity, ktoré boli stanovené v jadrovej dohode.
Rúhání uviedol, že prijatie takéhoto zákona by bolo škodlivé pre diplomatické úsilie zamerané na obnovenie jadrovej dohody z roku 2015 a zmiernenie sankcií uvalených na Irán Spojenými štátmi.
Ťahanice okolo tohto zákona, ktorý bol v iránskom parlamente prerokúvaný v auguste, ale získal na aktuálnosti po atentáte na významného iránskeho jadrového vedca Mohsena Fachrízádeho-Mahábádího, sú prejavom rivality medzi Rúháním – relatívne umierneným prezidentom – a konzervatívnymi zákonodarcami, ktorí v parlamente dominujú a uprednostňujú konfrontačnejší prístup k Západu, píše AP.
Návrh zákona, schválený v utorok iránskym parlamentom, dáva európskym krajinám jeden mesiac na to, aby zmiernili sankcie voči ropnému a plynárenskému sektoru Iránu, ktoré sú pre ekonomiku tejto krajiny kľúčové. Mesačná lehota platí aj pre obnovenie prístupu Iránu k medzinárodnému bankovému systému.
Podľa návrhu zákona by mal Irán pokračovať v obohacovaní uránu na 20 percent, čo je pod hranicou potrebnou pre jadrové zbrane, ale nad limitom pre jeho civilné použitie. Irán by tiež uviedol do prevádzky nové centrifúgy v jadrových zariadeniach v Natanze a v podzemnej továrni Fordú.
Rúhání v stredu na zasadnutí svojho kabinetu uviedol, že jeho administratíva so zákonom nesúhlasí a považuje ho za škodlivý pre diplomatické aktivity. Naznačil tiež, že zákonodarcovia sa prijatím tohto zákona snažia na seba len upozorniť pred voľbami plánovanými na jún.
Iránska štátna televízia v stredu uviedla, že rada strážcov, najvyšší orgán pre dohľad nad dodržiavaním ústavy, návrh zákona schválila a formálne ho zaslala Rúhánímu, ktorý má teraz päť pracovných dní na podpísanie zákona, aby sa stal vykonateľným.
Aj keby Rúhání zmenil názor a návrh zákona schválil, je nepravdepodobné, že by to malo na situáciu nejaký vplyv, konštatovala agentúra AP. Posledné slovo vo všetkých dôležitých sférach politiky, vrátane tých, ktoré súvisia s jadrovým programom, má v Iráne totiž najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.
Iránske zákony stanovujú, že v prípade, ak prezident odmietne podpísať nejaký návrh zákona, predseda parlamentu ho podpíše automaticky, aby mohol nadobudnúť účinnosť.
Rúhání, jeden z architektov jadrovej dohody z roku 2015, ktorú Irán podpísal so svetovými mocnosťami, uprednostňuje návrat k tejto dohode a širšiu diplomatickú spoluprácu s USA a ďalšími západnými krajinami.
Novozvolený prezident USA Joe Biden tiež vyhlásil, že je za návrat k jadrovej dohode, ktorú odchádzajúci prezident USA Donald Trump jednostranne vypovedal v roku 2018. USA následne uvalili na Irán ochromujúce sankcie. Teherán na ne reagoval tým, že začal zvyšovať zásoby obohateného uránu a porušovať tým limity, ktoré boli stanovené v jadrovej dohode.
