Biškek 1. septembra (TASR) - Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v utorok v Biškeku rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Išlo o ich prvé stretnutie od vypuknutia konfliktu na Strednom východe. Rokovali na okraj summitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) v Kirgizsku. Podľa agentúry AFP o tom informovala kancelária iránskeho prezidenta, píše TASR.
Počas stretnutia prezidenti posúdili stav bilaterálnych vzťahov medzi Iránom a Ruskom - diskutovali o spôsoboch posilnenia a rozšírenia spolupráce v rôznych oblastiach. Venovali sa aj vzťahom medzi Iránom a Spojenými štátmi, pričom Pezeškiján sa poďakoval Putinovi za postoj Moskvy počas vojny na Strednom východe.
„Vážime si a ďakujeme vám za vaše postoje v každej etape, a to tak počas obdobia, keď prebiehali boje a agresívne akcie, ako aj za bežných okolností, keď na nás Spojené štáty uvalili sankcie, a to (za podporu) v OSN aj na medzinárodných fórach,“ povedal Pezeškiján Putinovi. „Ukazuje to, že naše vzťahy sú strategické, nejde o bežné vzťahy,“ dodal.
Pezeškiján zároveň vyhlásil, že Teherán je pripravený opäť dodržiavať memorandum o porozumení, ktoré uzavreli s USA v júni, ak plnenie svojich záväzkov obnoví aj Washington.
„Medzi nami a Spojenými štátmi existuje memorandum. Ak sa USA vrátia k plneniu záväzkov, ktoré sú v tomto memorande stanovené, aj my sa k nim vrátime a budeme všetky tieto opatrenia dodržiavať,“ povedal iránsky prezident.
Súčasne podčiarkol, že Spojené štáty nemajú právo jeho krajine čokoľvek vnucovať a kritizoval ich „nesprávne kroky a vyjadrenia“.
„Sme tu (na summite ŠOS) práve preto, aby sme bojovali proti takémuto unilateralizmu. Chceme prekonať rámec takejto jednostrannosti a sme presvedčení, že zvíťazíme,“ dodal Pezeškiján.
Putin v reakcii uviedol, že júnové iránsko-americké memorandum o porozumení sa ukázalo ako „nestabilné a príliš krehké“. Zároveň zdôraznil, že Moskva sa v súčasnom období snaží Teheránu poskytovať potrebnú pomoc.
Spojené štáty a Irán podpísali 14-bodové memorandum v noci na 18. júna. Obsahovalo sériu krokov smerujúcich k ukončeniu konfliktu vrátane opätovného otvorenia Hormuzského prielivu a záväzku Teheránu neusilovať sa o vývoj jadrových zbraní. Cieľom dohody bolo ukončiť konflikt, ktorý sa začal koncom februára po americko-izraelských útokoch na Irán.