Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Billy Long je bývalý republikánsky kongresman z Missouri, ktorého americký prezident Donald Trump nominoval na nového veľvyslanca na Islande. P
Autor TASR
Reykjavík 15. januára (TASR) - Island je znepokojený rastúcimi územnými ambíciami Spojených štátov a zároveň sa čoraz viac približuje k obnoveniu rokovaní o možnom členstve v Európskej únii. Obavy zosilnela správa portálu Politico o výrokoch nominanta na post amerického veľvyslanca v Reykjavíku Billyho Longa, ktorý údajne žartoval, že Island sa stane 52. štátom USA a on bude jeho guvernérom, informuje TASR.
„Ministerstvo zahraničných vecí (Islandu) kontaktovalo veľvyslanectvo USA v Islande, aby overilo pravdivosť údajných vyjadrení,“ uviedol rezort diplomacie vo vyhlásení pre Politico.
Billy Long je bývalý republikánsky kongresman z Missouri, ktorého americký prezident Donald Trump nominoval na nového veľvyslanca na Islande. Po zverejnení jeho výrokov spustili Islanďania petíciu, v ktorej vyzývajú ministerku zahraničných vecí Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttir, aby Longovu nomináciu odmietla. Petíciu doteraz podpísalo približne 2000 ľudí.
Autori petície označili Longove slová za urážlivé pre Island aj jeho obyvateľov, ktorí podľa nich museli bojovať za svoju slobodu a dlhodobo patria medzi spojencov Spojených štátov. Signatári zároveň žiadajú, aby Washington navrhol iného veľvyslanca, ktorý bude k Islandu pristupovať s väčším rešpektom.
Výroky zazneli v čase zvýšeného diplomatického napätia v súvislosti s Grónskom, autonómnym územím Dánska. Trump opakovane vyhlásil, že Spojené štáty „potrebujú Grónsko pre národnú bezpečnosť“, pričom nevylúčil ani použitie sily.
Podľa portálu Euractiv.com tieto ambície Washingtonu tlačia Island bližšie k Európskej únii a diskusia o jeho členstve v 27-člennom bloku sa čoraz viac vedie nie ako ekonomická otázka, ale ako záležitosť dlhodobej bezpečnosti.
Islandská ministerka zahraničných vecí nedávno oznámila, že na jar bude v parlamente predložený návrh uznesenia o tom, či sa uskutoční referendum o obnovení rokovaní o pristúpení k EÚ. Prieskumy verejnej mienky z roku 2025 naznačujú tesnú väčšinu v prospech členstva v Únii.
Island požiadal o členstvo v EÚ v júli 2009. Prístupové rokovania sa začali o rok neskôr, avšak na žiadosť Reykjavíku boli v decembri 2013 pozastavené. V marci 2015 Island požiadal, aby sa nepovažoval za kandidátsku krajinu, čo Rada EÚ vzala na vedomie.
„Ministerstvo zahraničných vecí (Islandu) kontaktovalo veľvyslanectvo USA v Islande, aby overilo pravdivosť údajných vyjadrení,“ uviedol rezort diplomacie vo vyhlásení pre Politico.
Billy Long je bývalý republikánsky kongresman z Missouri, ktorého americký prezident Donald Trump nominoval na nového veľvyslanca na Islande. Po zverejnení jeho výrokov spustili Islanďania petíciu, v ktorej vyzývajú ministerku zahraničných vecí Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttir, aby Longovu nomináciu odmietla. Petíciu doteraz podpísalo približne 2000 ľudí.
Autori petície označili Longove slová za urážlivé pre Island aj jeho obyvateľov, ktorí podľa nich museli bojovať za svoju slobodu a dlhodobo patria medzi spojencov Spojených štátov. Signatári zároveň žiadajú, aby Washington navrhol iného veľvyslanca, ktorý bude k Islandu pristupovať s väčším rešpektom.
Výroky zazneli v čase zvýšeného diplomatického napätia v súvislosti s Grónskom, autonómnym územím Dánska. Trump opakovane vyhlásil, že Spojené štáty „potrebujú Grónsko pre národnú bezpečnosť“, pričom nevylúčil ani použitie sily.
Podľa portálu Euractiv.com tieto ambície Washingtonu tlačia Island bližšie k Európskej únii a diskusia o jeho členstve v 27-člennom bloku sa čoraz viac vedie nie ako ekonomická otázka, ale ako záležitosť dlhodobej bezpečnosti.
Islandská ministerka zahraničných vecí nedávno oznámila, že na jar bude v parlamente predložený návrh uznesenia o tom, či sa uskutoční referendum o obnovení rokovaní o pristúpení k EÚ. Prieskumy verejnej mienky z roku 2025 naznačujú tesnú väčšinu v prospech členstva v Únii.
Island požiadal o členstvo v EÚ v júli 2009. Prístupové rokovania sa začali o rok neskôr, avšak na žiadosť Reykjavíku boli v decembri 2013 pozastavené. V marci 2015 Island požiadal, aby sa nepovažoval za kandidátsku krajinu, čo Rada EÚ vzala na vedomie.
