< sekcia Zahraničie

Najhoršie násilnosti od roku 2014 sa v Izraeli stále stupňujú

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

V súčasnosti existujú obavy, že nepokoje prerastú do ďalšej vojny. Pri tej poslednej, z roku 2014, zahynuli tisíce ľudí, prevažne obyvateľov Gazy.

Jeruzalem 13. mája (TASR) - Najhoršie násilnosti medzi Izraelom a Palestínčanmi od roku 2014 si vyžiadali už desiatky obetí, pričom židovský štát avizoval ďalšiu eskaláciu vojenského ťaženia proti pásme Gazy vrátane možnej pozemnej invázie. Britský spravodajský server Sky News v tejto súvislosti prináša prehľad udalostí, ktoré viedli k opätovnému vzplanutiu napätia v regióne.

V Jeruzaleme, ktorý Izraelčania aj Palestínčania považujú za svoje hlavné mesto, dochádzalo k potýčkam už od polovice apríla. K zvýšenému napätiu prispelo rozhodovanie izraelského súdu o vysťahovaní arabských rodín z ich domov na východojeruzalemskom predmestí Šajch Džarrá.

Možné vysťahovanie rodín odsúdili Európska únia, Organizácia Spojených národov aj britská vláda, píše Sky News. Izraelský súd v reakcii na nepokoje vyhlásenie verdiktu odložil.

K eskalácii konfliktu prispelo aj to, že Izrael počas moslimského posvätného mesiaca ramadán obmedzil zhromažďovanie ľudí pri mešite al-Aksá, kde sa moslimovia tradične stretávajú a modlia. Táto najväčšia mešita v Jeruzaleme je tretím najposvätnejším miestom islamu a nachádza sa na Chrámovej hore, ktorá je zase jedným z najposvätnejších miest judaizmu. To, že izraelská polícia neumožnila desiatkam tisícom moslimom modliť sa pri mešite, odsúdili okrem Palestínčanov aj umiernení Izraelčania.

Izraelská polícia 8. mája pri príležitosti noci nazývanej Lajlat al-Kadr, najposvätnejšej noci ramadánu, zablokovala mnohým moslimom vstup k mešite al-Aksá. Bezpečnostné zložky tento postup zdôvodnili nepokojmi v susednej štvrti Šajch Džarrá v súvislosti s vyššie spomenutým súdnym sporom.

Polícia 10. mája vystrelila v mešite al-Aksá do davu moslimov plynové a omračujúce granáty, čo vyvolalo medzi Palestínčanmi vlnu nevôle.

Militantné palestínske hnutie Hamas, ktoré vládne v pásme Gazy, následne vystrelilo rakety smerom na židovský štát. Cieľom paľby boli komunity Izraelčanov žijúcich pri Gaze, avšak niektoré dopadli až na predmestie Jeruzalema. Izrael reagoval leteckým bombardovaním Gazy.

Odvtedy militanti z Gazy vystrelili stovky rakiet a židovský štát podniká intenzívne bombardovanie tejto palestínskej enklávy. Pri bojoch zahynuli desiatky ľudí vrátane žien a detí. Drvivá väčšina obetí je z Gazy, píše Sky News.

Zvýšené napätie sa však prejavilo naprieč Izraelom, najmä v mestách so značným arabským obyvateľstvom. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu pre nepokoje medzi Arabmi a Židmi vyhlásil v noci na stredu výnimočný stav v národnostne zmiešanom meste Lod.

Bezpečnostná rada OSN od pondelka usporiadala už dve videokonferencie za zatvorenými dverami, pričom USA - blízky spojenec Izraela - sú aj naďalej proti prijatiu spoločného vyhlásenia, pretože podľa nich nepomôže upokojeniu situácie.

Podľa spravodajského portálu The Times of Israel generálny štáb izraelskej armády sa vo štvrtok oboznámi s plánom možnej pozemnej invázie do pásma Gazy. Tieto plány, ktoré zostavuje divízia pre Gazu a južné velenie, môžu byť následne predložené na zváženie politickému vedeniu Izraela.

Izraelská armáda v uplynulých dňoch nasadila k hraniciam s pásmom Gazy ďalšie pozemné jednotky - výsadkárov, pechotu i 7. obrnenú brigádu. Zatiaľ však nepadlo rozhodnutie o ďalšom postupe, píšu The Times of Israel.

Sky News priblížil aj hlavných aktérov konfliktu. Militantné politické hnutie Hamas vládne v pásme Gazy od roku 2007, keď tam násilným pučom zosadilo samosprávu ovládanú hnutím Fatah. Izrael a Egypt na pásmo následne uvalili blokádu, ktorá trvá dodnes. Židovský štát, USA, Japonsko a Kanada evidujú Hamas ako teroristickú organizáciu.

Palestínske hnutie Fatah, vládnuce v okupovanom Predjordánsku, na rozdiel od Hamasu uznáva existenciu Izraela a vyslovuje sa za tzv. dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu.

Izraelský premiér Netanjahu nedokázal po nedávnych parlamentných voľbách (z 23. marca) zostaviť vládu a poverenie vrátil prezidentovi. Ak sa do mesiaca nepodarí vytvoriť novú vládu, tak Izraelu hrozí vypísanie už piatich volieb od roku 2019 a Netanjahuovej strane Likud po 12 rokoch odchod do opozície.

K zvýšeniu napätia prispievajú aj krajne pravicoví Izraelčania žiadajúci deportáciu všetkých Arabov, ktorí nie sú lojálni židovskému štátu.

Ako píše Sky News, Hamas vyzval na ďalšiu celoplošnú palestínsku intifádu - povstanie proti Izraelu. Posledná, v poradí druhá intifáda sa ačala v roku 2000 a trvala päť rokov. V súčasnosti existujú obavy, že nepokoje prerastú do ďalšej vojny. Pri tej poslednej, z roku 2014, zahynuli tisíce ľudí, prevažne obyvateľov Gazy.