Tel Aviv 28. októbra (TASR) - V parlamentných voľbách v Izraeli v utorok zaznamenali najvyššiu volebnú účasť za posledné desaťročia. Podľa exit pollov tieto voľby nemajú jasného víťaza a ani pravicová koalícia premiéra Benjamina Netanjahua, ani opozičný blok vedený lídrom strany Jašar Gadim Eizenkotom podľa médií nedosiahli 61 mandátov potrebných na parlamentnú väčšinu. Novú vládu tak zostaví ten, ktorému sa podarí vytvoriť koalíciu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP, ktorá predstavila štyri možné scenáre.

Prvým scenárom je vytvorenie koalície. Strany začnú okamžite rokovať s cieľom získať väčšinu 61 kresiel v 120-člennom parlamente (Knesete). Ďalší postup však ani zďaleka nie je jasný.

Izraelský prezident Jicchak Herzog poverí zostavením vlády kandidáta, ktorý má najväčšiu šancu vytvoriť vládu. Nemusí to však byť predstaviteľ strany s najvyšším počtom kresiel.

Arabské strany v Izraeli, najmä strana Raam, vyjadrili ochotu spolupracovať s Eizenkotovým blokom. Ten si však od nich podľa AFP udržiava odstup a ich podporu počas predvolebnej kampane vnímal ako príťaž.

Netanjahuov blok však nemá očividnú možnosť získať ďalšie kreslá, keďže niektoré menšie pravicové strany nezískali potrebný počet hlasov na vstup do parlamentu.

AFP poznamenala, že koaličné rokovania môžu byť náročné.

Ďalšou možnosťou je menšinová vláda. Ak sa ani jednému bloku nepodarí získať 61 kresiel, niektorý z kandidátov by sa mohol pokúsiť zostaviť vládu aj bez väčšiny, pričom by sa opieral o príležitostnú podporu ďalších poslancov. V takom prípade by mohli zohrať kľúčovú úlohu poslanci arabských strán v Izraeli. Príslušníci tejto komunity tvoria 20 percent obyvateľstva.

Raam už v minulosti zohrala rozhodujúcu úlohu pri zostavovaní vlády. Ako prvá arabská strana sa zapojila do izraelskej vlády v koalícii Naftaliho Bennetta a Jaira Lapida v rokoch 2021 - 2022.

Ďalšie arabské zoskupenie - Spoločná kandidátka - uviedlo, že je nepravdepodobné, aby sa priamo zapojilo do koaličnej vlády. Ponúklo však poskytnutie „záchrannej siete“ každej vláde, ktorá odstaví Netanjahua od moci.

Ako tretiu možnosť AFP uvádza vládu národnej jednoty, ktorej vytvorenie sa vzhľadom na hlbokú polarizáciu izraelskej spoločnosti môže zdať nereálne. Teoreticky by však podľa francúzskej tlačovej agentúry mohla byť takáto vláda umiernenejšia.

Izraelskí politickí komentátori často uvažujú o možnosti vytvorenia vlády národnej jednoty, v ktorej by sa Netanjahu vzdal svojich spojencov, ktorých AFP označuje za kontroverzných a krajne pravicových, aj ultraortodoxných strán a spojil sily s Eizenkotom, s ktorým sa v mnohých bezpečnostných otázkach zhoduje.

Táto široká koalícia by nezahŕňala arabské strany.

Z prieskumu zverejneného 16. októbra vyplýva, že 55 percent Izraelčanov by uprednostnilo vládu národnej jednoty pred predčasnými voľbami, ak by sa nikomu vo voľbách nepodarilo získať jasnú väčšinu.

V súčasnej situácii by bola vláda národnej jednoty vystavená silnému odporu oboch táborov, najmä opozičného bloku, ktorý svoju kampaň postavil na zámere odstaviť Netanjahua od moci a vykresľoval ho ako človeka nespôsobilého viesť krajinu.

Možným scenárom je aj patová situácia a nové voľby, ak sa žiadnemu kandidátovi nepodarí zostaviť vládu. V Izraeli sa v období apríl 2019 - marec 2021 konali štvoro volieb, keďže sa politikom nedarilo zostaviť stabilnú koalíciu.

Kandidát, ktorého prezident poverí zostavením koalície, bude mať na túto úlohu 28 dní, pričom túto lehotu možno predĺžiť o ďalších 14 dní. Existujú však aj ďalšie procedurálne možnosti ako zabrániť ďalšiemu okamžitému vyhláseniu nových volieb, informuje AFP.