FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Nové rozvojové plány zahŕňajú „izraelskú“ cestu, plot okolo miesta a vstupný poplatok.
Autor TASR
Jeruzalem 24. novembra (TASR) - Izraelská mimovládna organizácia na ochranu kultúrneho dedičstva Emek Šaveh v pondelok odsúdila zámer izraelských úradov, ktoré chcú v blízkosti archeologickej lokality Sebastia na okupovanom Západnom brehu Jordánu vyvlastniť súkromné palestínske pozemky, informovala agentúra AFP.
Obyvatelia z okolia upozornili, že sa tým výrazne obmedzí ich prístup k poľnohospodárskej pôde a k približne 3000 olivovníkom - niektoré z nich sú stáročné.
Izraelský Úrad pre koordináciu vládnych aktivít na palestínskych územiach (COGAT), ktorý dohliada na civilné záležitosti na palestínskych územiach, zverejnil 12. novembra oznámenie o zámere vyvlastniť v danej lokalite niekoľko pozemkov - väčšinou patriacich pod palestínsku dedinu Sebastia. Vyvlastnenie údajne súvisí so snahou úradov o „zachovanie a rozvoj tejto lokality“.
Nové rozvojové plány zahŕňajú „izraelskú“ cestu, plot okolo miesta a vstupný poplatok.
Izraelská organizácia Mier teraz (Šalom achšav) poukázala na to, že ide o najväčšie zabranie palestínskej pôdy, aké sa kedy uskutočnilo na archeologické účely.
Mier teraz dodal, že od izraelskej okupácie Západného brehu Jordánu v roku 1967 došlo k vyvlastneniu pôdy na účely rozvoja pamiatok už päťkrát.
„Vo všetkých prípadoch bolo vyvlastnenie formálne definované ako slúžiace verejnému účelu, ale v praxi viedlo k vylúčeniu Palestínčanov z miest,“ uviedla vo vyhlásení organizácia organizácie Mier teraz.
Sebastia sa považuje za jedno z najstarších trvalo osídlených miest na Západnom brehu. V 9. storočí pred n. l. bola známa pod názvom Samária. Začiatkom rímskeho obdobia mesto rozšíril a opevnil kráľ Herodes Veľký, ktorý ho na počesť cisára Augusta premenoval na Sébaste (Sebastia).
V polovici 4. storočia bolo mesto kresťanmi identifikované ako miesto hrobu proroka Jána Krstiteľa - nachádza sa údajne v mešite známej ako Nabí Jahjá. V tejto lokalite sa nachádzajú aj ďalšie významné archeologické náleziská. Tieto miesta sú pod kontrolou izraelskej armády, ktorá výrazne sťažuje prístup nielen obyvateľom obce, ale aj turistom.
Obyvatelia z okolia upozornili, že sa tým výrazne obmedzí ich prístup k poľnohospodárskej pôde a k približne 3000 olivovníkom - niektoré z nich sú stáročné.
Izraelský Úrad pre koordináciu vládnych aktivít na palestínskych územiach (COGAT), ktorý dohliada na civilné záležitosti na palestínskych územiach, zverejnil 12. novembra oznámenie o zámere vyvlastniť v danej lokalite niekoľko pozemkov - väčšinou patriacich pod palestínsku dedinu Sebastia. Vyvlastnenie údajne súvisí so snahou úradov o „zachovanie a rozvoj tejto lokality“.
Nové rozvojové plány zahŕňajú „izraelskú“ cestu, plot okolo miesta a vstupný poplatok.
Izraelská organizácia Mier teraz (Šalom achšav) poukázala na to, že ide o najväčšie zabranie palestínskej pôdy, aké sa kedy uskutočnilo na archeologické účely.
Mier teraz dodal, že od izraelskej okupácie Západného brehu Jordánu v roku 1967 došlo k vyvlastneniu pôdy na účely rozvoja pamiatok už päťkrát.
„Vo všetkých prípadoch bolo vyvlastnenie formálne definované ako slúžiace verejnému účelu, ale v praxi viedlo k vylúčeniu Palestínčanov z miest,“ uviedla vo vyhlásení organizácia organizácie Mier teraz.
Sebastia sa považuje za jedno z najstarších trvalo osídlených miest na Západnom brehu. V 9. storočí pred n. l. bola známa pod názvom Samária. Začiatkom rímskeho obdobia mesto rozšíril a opevnil kráľ Herodes Veľký, ktorý ho na počesť cisára Augusta premenoval na Sébaste (Sebastia).
V polovici 4. storočia bolo mesto kresťanmi identifikované ako miesto hrobu proroka Jána Krstiteľa - nachádza sa údajne v mešite známej ako Nabí Jahjá. V tejto lokalite sa nachádzajú aj ďalšie významné archeologické náleziská. Tieto miesta sú pod kontrolou izraelskej armády, ktorá výrazne sťažuje prístup nielen obyvateľom obce, ale aj turistom.
