Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Stalo sa tak po tom, čo z tejto funkcie odstúpil Evo Morales, ktorý ju zastával od roku 2006.
Autor TASR
,aktualizované La Paz 13. novembra (TASR) - Opozičná podpredsedníčka bolívijského Senátu Jeanine Áňezová sa v utorok vyhlásila za dočasnú prezidentku krajiny po tom, čo z tejto funkcie odstúpil Evo Morales, ktorý ju zastával od roku 2006. Informovala o tom v stredu agentúra DPA.
"S okamžitou platnosťou sa v súlade s ústavou ujímam funkcie prezidentky," uviedla Áňezová počas zasadnutia bolívijského parlamentu po tom, čo spolu s prezidentom Moralesom odstúpil viceprezident, ako aj predsedovia oboch komôr parlamentu - Senátu a poslaneckej snemovne.
Socialistický prezident Evo Morales (60), ktorý v utorok pricestoval do mexického azylu, bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe, ktoré síce bolívijská ústava neumožňuje, ústavný súd mu však udelil v roku 2017 výnimku.
Výsledky októbrových prezidentských volieb opozícia neuznala a obvinila Moralesa z volebných podvodov. Násilné protesty, ktoré po voľbách nasledovali, si vyžiadali troch mŕtvych a viac ako 380 zranených. Morales po troch týždňoch demonštrácií zo svojej funkcie 10. novembra odstúpil.
Áňezová (52) už v pondelok prisľúbila, že ako dočasná prezidentka vypíše nové voľby. Morales jej vyhlásenie sa za hlavu štátu odsúdil a označil ho za "štátny prevrat".
Americké ministerstvo zahraničných vecí varovalo v utorok občanov Spojených štátov pred cestami do Bolívie, kde po októbrových prezidentských voľbách vypukli občianske nepokoje. Informovala o tom v stredu agentúra AFP.
V súvislosti s protestmi sťahujú Spojené štáty z Bolívie aj časť pracovníkov svojho veľvyslanectva v metropole La Paz.
"Necestujte do Bolívie, kde sú občianske nepokoje," uvádza sa vo vyhlásení amerického ministerstva zahraničných vecí, ktoré tiež nariadilo rodinným príslušníkom pracovníkov veľvyslanectva, aby sa v dôsledku pretrvávajúcej politickej nestability v Bolívii vrátili do vlasti.
Protesty, ktoré v Bolívii vypukli po prezidentských voľbách z 20. októbra si doposiaľ vyžiadali sedem obetí na životoch a viac ako 380 zranených.
Výsledky októbrových volieb, po ktorých na svoje štvrté funkčné obdobie po sebe nastúpil socialistický prezident Evo Morales, opozícia neuznala a Moralesa obvinila z volebných podvodov.
Morales, bývalý pestovateľ koky, ktorý stál na čele Bolívie od roku 2006, v dôsledku protestov 10. novembra odstúpil a v utorok (12. novembra) odcestoval do mexického exilu. V ten istý deň sa za dočasnú prezidentku v súlade s ústavou vyhlásila podpredsedníčka bolívijského Senátu Jeanine Áňezová. Tú vo funkcii následne potvrdil ústavný súd.
"S okamžitou platnosťou sa v súlade s ústavou ujímam funkcie prezidentky," uviedla Áňezová počas zasadnutia bolívijského parlamentu po tom, čo spolu s prezidentom Moralesom odstúpil viceprezident, ako aj predsedovia oboch komôr parlamentu - Senátu a poslaneckej snemovne.
Socialistický prezident Evo Morales (60), ktorý v utorok pricestoval do mexického azylu, bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe, ktoré síce bolívijská ústava neumožňuje, ústavný súd mu však udelil v roku 2017 výnimku.
Výsledky októbrových prezidentských volieb opozícia neuznala a obvinila Moralesa z volebných podvodov. Násilné protesty, ktoré po voľbách nasledovali, si vyžiadali troch mŕtvych a viac ako 380 zranených. Morales po troch týždňoch demonštrácií zo svojej funkcie 10. novembra odstúpil.
Áňezová (52) už v pondelok prisľúbila, že ako dočasná prezidentka vypíše nové voľby. Morales jej vyhlásenie sa za hlavu štátu odsúdil a označil ho za "štátny prevrat".
USA varovali svojich občanov pred cestami do Bolívie
Americké ministerstvo zahraničných vecí varovalo v utorok občanov Spojených štátov pred cestami do Bolívie, kde po októbrových prezidentských voľbách vypukli občianske nepokoje. Informovala o tom v stredu agentúra AFP.
V súvislosti s protestmi sťahujú Spojené štáty z Bolívie aj časť pracovníkov svojho veľvyslanectva v metropole La Paz.
"Necestujte do Bolívie, kde sú občianske nepokoje," uvádza sa vo vyhlásení amerického ministerstva zahraničných vecí, ktoré tiež nariadilo rodinným príslušníkom pracovníkov veľvyslanectva, aby sa v dôsledku pretrvávajúcej politickej nestability v Bolívii vrátili do vlasti.
Protesty, ktoré v Bolívii vypukli po prezidentských voľbách z 20. októbra si doposiaľ vyžiadali sedem obetí na životoch a viac ako 380 zranených.
Výsledky októbrových volieb, po ktorých na svoje štvrté funkčné obdobie po sebe nastúpil socialistický prezident Evo Morales, opozícia neuznala a Moralesa obvinila z volebných podvodov.
Morales, bývalý pestovateľ koky, ktorý stál na čele Bolívie od roku 2006, v dôsledku protestov 10. novembra odstúpil a v utorok (12. novembra) odcestoval do mexického exilu. V ten istý deň sa za dočasnú prezidentku v súlade s ústavou vyhlásila podpredsedníčka bolívijského Senátu Jeanine Áňezová. Tú vo funkcii následne potvrdil ústavný súd.
