Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že japonská verejnosť vo veľkej miere podporuje túto zmenu, pretože ju znepokojuje narastajúca vojenská sila Číny a geopolitický vývoj vo svete.
Autor TASR
Tokio 16. decembra (TASR) - Japonská vláda v piatok schválila zásadnú revíziu obrannej politiky vrátane výrazného zvýšenia výdavkov. Varovala pritom, že Čína predstavuje "najväčšiu strategickú výzvu" pre bezpečnosť krajiny. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Japonsko v rámci najväčších obranných zmien za uplynulé desaťročia prisľúbilo, že do roku 2027 zvýši výdavky na bezpečnosť na dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP), zmení štruktúru svojho vojenského velenia a získa nové rakety, ktoré môžu zasiahnuť vzdialené odpaľovacie miesta nepriateľa.
"Zásadné posilnenie našich obranných kapacít je v tomto zložitom bezpečnostnom prostredí najnaliehavejšou výzvou," povedal minulý týždeň japonský premiér Fumio Kišida.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že japonská verejnosť vo veľkej miere podporuje túto zmenu, pretože ju znepokojuje narastajúca vojenská sila Číny a geopolitický vývoj vo svete.
Tieto zmeny by však mohli byť sporné, keďže japonská ústava po druhej svetovej vojne oficiálne neuznáva armádu a obmedzuje ju na sebaobranné kapacity.
Dané kroky sú načrtnuté v troch dokumentoch o obrane a bezpečnosti, ktoré v piatok schválil kabinet.
Tokio označuje Peking za "najväčšiu strategickú výzvu pre zabezpečenie mieru a stability Japonska", ako aj za "vážny problém" pre Japonsko a medzinárodné spoločenstvo.
Vláda v reakcii na to plánuje zvýšiť svoje výdavky na obranu na dve percentá HDP do fiškálneho roku 2027, čím sa Japonsko vyrovná usmerneniam členských štátov NATO. Predstavuje to výrazný nárast oproti historickým výdavkom vo výške približne jedného percenta a vyvolalo to kritiku spôsobu financovania.
Z týchto peňazí sa budú financovať projekty vrátane získania takzvanej "protiúdernej kapacity" – schopnosti zasiahnuť odpaľovacie zariadenia, ktoré ohrozujú krajinu.
V príslušných dokumentoch sa upozorňuje, že súčasné japonské systémy na zachytávanie nepriateľských rakiet už nepostačujú a "je potrebná kapacita na protiúder".
Japonsko v rámci najväčších obranných zmien za uplynulé desaťročia prisľúbilo, že do roku 2027 zvýši výdavky na bezpečnosť na dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP), zmení štruktúru svojho vojenského velenia a získa nové rakety, ktoré môžu zasiahnuť vzdialené odpaľovacie miesta nepriateľa.
"Zásadné posilnenie našich obranných kapacít je v tomto zložitom bezpečnostnom prostredí najnaliehavejšou výzvou," povedal minulý týždeň japonský premiér Fumio Kišida.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že japonská verejnosť vo veľkej miere podporuje túto zmenu, pretože ju znepokojuje narastajúca vojenská sila Číny a geopolitický vývoj vo svete.
Tieto zmeny by však mohli byť sporné, keďže japonská ústava po druhej svetovej vojne oficiálne neuznáva armádu a obmedzuje ju na sebaobranné kapacity.
Dané kroky sú načrtnuté v troch dokumentoch o obrane a bezpečnosti, ktoré v piatok schválil kabinet.
Tokio označuje Peking za "najväčšiu strategickú výzvu pre zabezpečenie mieru a stability Japonska", ako aj za "vážny problém" pre Japonsko a medzinárodné spoločenstvo.
Vláda v reakcii na to plánuje zvýšiť svoje výdavky na obranu na dve percentá HDP do fiškálneho roku 2027, čím sa Japonsko vyrovná usmerneniam členských štátov NATO. Predstavuje to výrazný nárast oproti historickým výdavkom vo výške približne jedného percenta a vyvolalo to kritiku spôsobu financovania.
Z týchto peňazí sa budú financovať projekty vrátane získania takzvanej "protiúdernej kapacity" – schopnosti zasiahnuť odpaľovacie zariadenia, ktoré ohrozujú krajinu.
V príslušných dokumentoch sa upozorňuje, že súčasné japonské systémy na zachytávanie nepriateľských rakiet už nepostačujú a "je potrebná kapacita na protiúder".