FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Genšicu sa narodil v roku 1923 a ako mladý prešiel výcvikom pilota kamikadze, ale boje sa skončili skôr, než musel vykonať svoju samovražednú misiu.
Autor TASR
Tokio 14. augusta (TASR) - Veľmajster japonského čajového obradu Sen Genšicu, ktorý pripravoval nápoje pre svetových lídrov a panovníkov, zomrel vo štvrtok vo veku 102 rokov. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
S mottom „mier prostredníctvom šálky čaju“ rodák z Kjóta využil starobylé rituály čajovej tradície Urasenke, aby zdôraznil svoje protivojnové posolstvá. Tradičné ceremoniály prezentoval na miestach ako sídlo OSN v New Yorku či pamätník vraku americkej bojovej lode USS Arizona v prístave Pearl Harbor na Havaji, kde sa v roku 1941 uskutočnil rozsiahly japonský útok, ktorý vtiahol Spojené štáty do druhej svetovej vojny.
O jeho smrti informovali hlavné japonské médiá vrátane národnej televíznej stanice NHK a najpredávanejšieho denníka Jomiuri šimbun.
Genšicu sa narodil v roku 1923 a ako mladý prešiel výcvikom pilota kamikadze, ale boje sa skončili skôr, než musel vykonať svoju samovražednú misiu. Neskôr rozprával, ako počas vojenského výcviku pripravoval čaj pre svojich spolubojovníkov.
V rozhovore pre NHK v roku 2023 Sen zdôraznil upokojujúce účinky čajovej kultúry. „Šálka čaju upokojuje dušu. Keď sú všetci pokojní, nebude žiadna vojna,“ povedal.
Sen, vysvätený zenový mních, sa v roku 1964 stal 15. generáciou veľmajstra školy Urasenke - po smrti svojho otca, ktorý predtým stál na čele tejto tradície.
Pripravoval čaj pre britskú kráľovnú Alžbetu II. a sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova. Medzi jeho osobných priateľov patrili bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger a bývalý čínsky prezident Chu Ťin-tchao.
Tvrdil, že jeho vojnové skúsenosti pomohli formovať jeho názory na dôležitosť mieru. V roku 1997 získal v Japonsku Rad kultúry a v roku 2020 mu za zásluhy udelili Rad čestnej légie, najprestížnejšie vyznamenanie vo Francúzsku.
V roku 2002 odišiel do dôchodku ako riaditeľ čajovej školy, ktorú odovzdal svojmu synovi, ale až do smrti zostal aktívny. Aj po tom, ako v apríli oslávil 102. narodeniny, vykonával viac ako 100 kultúrnych a vládnych poradenských funkcií. Zároveň prednášal prejavy, z ktorých niektoré trvali aj vyše hodinu.
Pôsobil tiež ako vyslanec dobrej vôle UNESCO. Pre svoje nabité cestovné plány bol známy ako „lietajúci veľmajster“.
S mottom „mier prostredníctvom šálky čaju“ rodák z Kjóta využil starobylé rituály čajovej tradície Urasenke, aby zdôraznil svoje protivojnové posolstvá. Tradičné ceremoniály prezentoval na miestach ako sídlo OSN v New Yorku či pamätník vraku americkej bojovej lode USS Arizona v prístave Pearl Harbor na Havaji, kde sa v roku 1941 uskutočnil rozsiahly japonský útok, ktorý vtiahol Spojené štáty do druhej svetovej vojny.
O jeho smrti informovali hlavné japonské médiá vrátane národnej televíznej stanice NHK a najpredávanejšieho denníka Jomiuri šimbun.
Genšicu sa narodil v roku 1923 a ako mladý prešiel výcvikom pilota kamikadze, ale boje sa skončili skôr, než musel vykonať svoju samovražednú misiu. Neskôr rozprával, ako počas vojenského výcviku pripravoval čaj pre svojich spolubojovníkov.
V rozhovore pre NHK v roku 2023 Sen zdôraznil upokojujúce účinky čajovej kultúry. „Šálka čaju upokojuje dušu. Keď sú všetci pokojní, nebude žiadna vojna,“ povedal.
Sen, vysvätený zenový mních, sa v roku 1964 stal 15. generáciou veľmajstra školy Urasenke - po smrti svojho otca, ktorý predtým stál na čele tejto tradície.
Pripravoval čaj pre britskú kráľovnú Alžbetu II. a sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova. Medzi jeho osobných priateľov patrili bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger a bývalý čínsky prezident Chu Ťin-tchao.
Tvrdil, že jeho vojnové skúsenosti pomohli formovať jeho názory na dôležitosť mieru. V roku 1997 získal v Japonsku Rad kultúry a v roku 2020 mu za zásluhy udelili Rad čestnej légie, najprestížnejšie vyznamenanie vo Francúzsku.
V roku 2002 odišiel do dôchodku ako riaditeľ čajovej školy, ktorú odovzdal svojmu synovi, ale až do smrti zostal aktívny. Aj po tom, ako v apríli oslávil 102. narodeniny, vykonával viac ako 100 kultúrnych a vládnych poradenských funkcií. Zároveň prednášal prejavy, z ktorých niektoré trvali aj vyše hodinu.
Pôsobil tiež ako vyslanec dobrej vôle UNESCO. Pre svoje nabité cestovné plány bol známy ako „lietajúci veľmajster“.
