Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Zahraničie

Divokú tanečnicu J. Bakerovú ako prvú černošku pochovajú v Panteóne

Na archívnej snímke z 20 mája 1953 speváčka a herečka Josephine Bakerová. Foto: TASR/AP

Bakerová bola aj francúzskou národnou hrdinkou. Počas druhej svetovej vojny pracovala pre Červený kríž, následne pôsobila v odboji ako špiónka.

Paríž 30. novembra (TASR) - Ostatky francúzsko-americkej herečky, speváčky a tanečníčky Josephine Bakerovej, ktorá však bola aj bojovníčkou za slobodu, prevezú v utorok do parížskeho Panteónu. Informuje o tom tlačová agentúra DPA.

Bakerová (1906-1975), ikona spoločensko-umeleckého života 20. a 30. rokov, sa stane prvou ženou tmavej pleti, ktorá nájde miesto svojho posledného odpočinku v Panteóne, všeobecne považovanom za "chrám francúzskeho národa".
Na archívnej snímke z 11. februára 1936 herečka Josephine Bakerové zaujala pózu počas svojho predstavenia Ziegfeld Follies v skladbe „The Conga“ na scéne Winter Garden Theatre v New Yorku.
Foto: TASR/AP

V jeho podzemnej krypte sú uložené významné osobnosti ako Voltaire, Victor Hugo, Simone Veilová, Marie Curieová, Jean-Jacques Rousseau, Louis Braille či Émile Zola.

V Panteóne je pochovaných 75 mužov a iba päť žien; Bakerová sa niekoľko desaťročí po svojej smrti stane šiestou. Jej ostatky uložia do krypty počas hodinovej ceremónie, na ktorej sa zúčastnia príbuzní, ako aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Bakerová, rodáčka z amerického štátu Missouri, je zosobnením jazzového štýlu a bola známa svojím divokým tanečným prejavom. Oblečená často len v sukni z listov banánovníka uchvacovala publikum v parížskom podniku Théatre des Champs-Élysées.
Na archívnej snímke z 3 októbra 1950 speváčka a herečka Josephine Bakerová.
Foto: TASR/AP

Bakerová bola aj francúzskou národnou hrdinkou. Počas druhej svetovej vojny pracovala pre Červený kríž, následne pôsobila v odboji ako špiónka. Za túto činnosť dostala Rad čestnej légie, najvyššie štátne vyznamenanie vo Francúzsku.

Neskôr po boku Martina Luthera Kinga viedla kampaň proti rasizmu vo svojich rodných Spojených štátoch. Po smrti ju pochovali v Monaku na cintoríne vo štvrti La Colle.