Bratislava/Budapešť 1. augusta (TASR) - Tlačová agentúra SR prináša júlový prehľad udalostí v Maďarsku. Sú v ňom zahrnuté správy významného politického charakteru, ďalej udalosti zásadného geopolitického, hospodárskeho a spoločenského významu, i témy so slovacikovým momentom.



2. júla - Maďarsko odobralo status utečenca bývalému poľskému ministrovi spravodlivosti Zbigniewovi Ziobrovi, jeho manželke Patrycji Koteckej-Ziobrovej a jeho bývalému zástupcovi Marcinovi Romanowskému. Ziobro je obvinený z vedenia organizovanej zločineckej skupiny počas vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS) a zneužívania právomocí pri prideľovaní dotácií z Fondu spravodlivosti určeného na pomoc obetiam trestných činov. Začiatkom mája oznámil, že sa nachádza v Spojených štátoch.



3. júla - Bývalý maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó a jeho delegácia si v období od roku 2022 do roku 2026 prenajal súkromné lietadlá na oficiálne zahraničné cesty celkovo 53-krát v celkovej hodnote vyše 4,8 miliardy forintov (13,8 milióna eur). Oznámil to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí László György Velkey, podľa ktorého sa v súvislosti s tým bude skúmať aj trestná zodpovednosť.



6. júla - Maďarská vládna strana Tisza premiéra Pétera Magyara prekračuje všetky ľudské a morálne hranice, ale aj hranice právneho štátu, uviedol expremiér a predseda opozičnej strany Fidesz Viktor Orbán. Magyar v minulosti viackrát označil prezidenta Tamása Sulyoka za „bábku“ a „pozostatok Orbánovho režimu“ a jeho strana prichystala novelu ústavy v prospech jeho odstúpenia z funkcie.



7. júla - Dva maďarské verejnoprávne mediálne okruhy blízke bývalému premiérovi Viktorovi Orbánovi prerušili vysielanie. Podľa vyhlásenia premiéra Magyara išlo o súčasť úsilia oslabiť Orbánov dlhoročný vplyv na médiá. Televízny kanál M1 úplne prerušil vysielanie a na frekvenciách rozhlasovej stanice Kossuth Rádió bolo možné naladiť program stanice Bartók Rádió, ktorá vysiela klasickú hudbu.



10. júla - Revidovaný maďarský plán obnovy a odolnosti na čerpanie zmrazených fondov Európskej únie jednomyseľne schválili ministri financií členských krajín Európskej únie (EÚ). Nový plán umožní Budapešti čerpať desať miliárd eur, z toho približne 6,5 miliardy vo forme grantov a 3,5 miliardy eur vo forme úverov.



13. júla - Poslanci maďarského parlamentu schválili 17. dodatok k ústave, ktorého priamy dôsledok je odvolanie prezidenta Sulyoka z funkcie. Premiér Magyar predtým pohrozil Sulyokovi ústavnou žalobou v prípade, ak ho odmietne do piatich dní podpísať. Za prijatie dodatku hlasovalo 139 poslancov, šiesti boli proti a nikto sa nezdržal. Opozičné strany Fidesz a KDNP celé pondelkové zasadnutie parlamentu bojkotovali.



17. júla - Maďarská opozičná strana Fidesz sa obracia na Ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie legislatívnych zmien presadených v júni parlamentnou väčšinou strany Tisza. Podľa bývalej dlhoročnej vládnej strany ide o zákony, ktoré spôsobujú stratu maďarskej suverenity, pričom sa cynicky odvolávajú na uvoľnenie zmrazených fondov Európskej únie, o 16. novelu ústavy, o zákon, ktorý mení fungovanie a právomoci vyšetrovacích komisií, o zákon o transformácii verejnoprávnych médií a Fidesz tiež žiada preskúmanie zákona týkajúceho sa reklám vrátane politických.



20. júla - Maďarská šachová veľmajsterka Judit Polgárová neprijala ponuku premiéra Pétera Magyara, aby sa stala prezidentkou krajiny. Povedala, že nemá dosť síl na to, aby prevzala historickú zodpovednosť za zjednotenie rozdeleného národa. Kompetencie hlavy štátu dočasne prevzala predsedníčka parlamentu Ágnes Forsthofferová. Nového prezidenta musí parlament zvoliť do 30 dní.



22. júla - Maďarský generálny prokurátor Gábor Bálint Nagy oznámil, že k 25. augustu odstúpi z funkcie. V oznámení o svojej rezignácii, ktoré oficiálne odovzdal dočasnej prezidentke Ágnes Forsthofferovej, napísal, že prokuratúra nemôže slúžiť ako nástroj politického boja.



29. júla – Maďarský zákon na zriadenie Národného úradu na ochranu a vymáhanie verejného majetku (NVVH) vstúpil do platnosti po tom, čo ho podpísala predsedníčka parlamentu Ágnes Forsthofferová, dočasne vykonávajúca právomoci prezidenta republiky. Proti zriadeniu úradu hlasovalo 46 poslancov opozičnej strany Fidesz. Za návrh zákona hlasovalo 143 poslancov vládnej strany Tisza a opozičného Hnutia Naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom), pričom prijatie zákona si vyžadovalo dvojtretinovú väčšinu 199-členného zákonodarného zboru.

- Premiér Magyar avizoval a záver júla úplné odstavenie jadrovej elektrárne pri juhomaďarskom meste Paks. Opatrenie spôsobila mimoriadne nízka hladina vody Dunaja.



31. júla - Premiér Magyar uviedol, že Maďarsko čelí najvážnejšej energetickej kríze uplynulých desaťročí a najkritickejšie obdobie by sa mohlo začať v prvý augustový pondelok. Podotkol, že jadrová elektráreň Paks v súčasnosti vyrába približne polovicu svojej kapacity, no pre neustále klesajúcu hladinu Dunaja sa očakáva jej úplné odstavenie v najbližších hodinách. Hladina Dunaja bola v posledný augustový deň na úrovni 124 centimetrov pod nulou vodočtu, pričom z dôvodov prevádzkovej bezpečnosti musia byť bloky odpojené pri hodnote 134 centimetrov pod nulou.

- Slovenský generálmajor Tibor Králik odovzdal v stredomaďarskom Székesfehérvári velenie vo Veliteľstve mnohonárodnej divízie - Stred (HQ MND-C) svojmu nástupcovi z Maďarska, generálmajorovi Lászlóovi Antalovi. Králik v rozlúčkovom prejave uviedol, že svojmu nástupcovi neodovzdáva len veliteľstvo, ale aj výnimočný tím ľudí. HQ MND-C bolo založené v roku 2018 a prvýkrát má maďarského veliteľa.