Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Vláda súčasného prezidenta by proces prevzatia operačnej kontroly od USA chcela dokončiť počas jeho funkčného obdobia.
Autor TASR
Soul 27. marca (TASR) - Južná Kórea bezodkladne podnikne kroky na plánované prevzatie operačného velenia v čase vojny od Spojených štátov, vyhlásil v piatok podľa agentúry Jonhap prezident I Če-mjong. Urýchliť sa podľa neho má aj vojenská reforma, zahŕňajúca zavedenie selektívnej povinnej vojenskej služby, píše TASR.
V súvislosti s rýchlo meniacim sa bezpečnostným prostredím prezident poukázal na vojny na Ukrajine a na Blízkom východe, ako aj napätie na Kórejskom polostrove. Zároveň uviedol, že hlavnou úlohou armády zostáva byť pripravená reagovať na provokácie zo strany Severnej Kórey (KĽDR).
„Pevné spojenectvo medzi Južnou Kóreou a USA je základným pilierom mieru a stability na polostrove, avšak nadmerná závislosť nie je žiaduca,“ povedal na stretnutí s velením armády na ministerstve obrany.
V súčasnosti by v prípade vojny na Kórejskom polostrove velili spojeneckým jednotkám Spojené štáty, avšak viaceré juhokórejské vlády sa snažili získať späť kontrolu nad operáciami vo vojnovom stave.
Vláda súčasného prezidenta by proces prevzatia operačnej kontroly od USA chcela dokončiť počas jeho funkčného obdobia, ktoré trvá do roku 2030, a to len čo Južná Kórea splní podmienky týkajúce sa vojenských kapacít, na ktorých sa dohodla so Spojenými štátmi.
Juhokórejské ozbrojené sily podľa prezidenta musia byť pripravené prevziať vedúcu úlohu pri obrane polostrova. Vyzval preto na zmenu smerom „k inteligentnejšej a silnejšej armády“, ktorá bude vybavená na boj na budúcich bojiskách formovaných pokročilými technológiami.
Väčšina juhokórejských mužov v súčasnosti musí slúžiť približne 18 mesiacov v armáde. To zodpovedá skutočnosti, že Južná Kórea je stále vo vojnovom stave s KĽDR, keďže po prímerí v roku 1953 neuzavreli mierovú zmluvu.
Selektívna povinná vojenská služba bola témou predvolebnej kampane I Če-mjonga. Prezident sa zaviazal zachovať povinnú službu, avšak umožniť oprávneným uchádzačom zvoliť si dobrovoľnícku alebo alternatívnu formu služby a upraviť jej podmienky tak, aby sa riešil problém klesajúceho počtu vojakov, ktorý je dôsledkom demografických zmien.
V súvislosti s rýchlo meniacim sa bezpečnostným prostredím prezident poukázal na vojny na Ukrajine a na Blízkom východe, ako aj napätie na Kórejskom polostrove. Zároveň uviedol, že hlavnou úlohou armády zostáva byť pripravená reagovať na provokácie zo strany Severnej Kórey (KĽDR).
„Pevné spojenectvo medzi Južnou Kóreou a USA je základným pilierom mieru a stability na polostrove, avšak nadmerná závislosť nie je žiaduca,“ povedal na stretnutí s velením armády na ministerstve obrany.
V súčasnosti by v prípade vojny na Kórejskom polostrove velili spojeneckým jednotkám Spojené štáty, avšak viaceré juhokórejské vlády sa snažili získať späť kontrolu nad operáciami vo vojnovom stave.
Vláda súčasného prezidenta by proces prevzatia operačnej kontroly od USA chcela dokončiť počas jeho funkčného obdobia, ktoré trvá do roku 2030, a to len čo Južná Kórea splní podmienky týkajúce sa vojenských kapacít, na ktorých sa dohodla so Spojenými štátmi.
Juhokórejské ozbrojené sily podľa prezidenta musia byť pripravené prevziať vedúcu úlohu pri obrane polostrova. Vyzval preto na zmenu smerom „k inteligentnejšej a silnejšej armády“, ktorá bude vybavená na boj na budúcich bojiskách formovaných pokročilými technológiami.
Väčšina juhokórejských mužov v súčasnosti musí slúžiť približne 18 mesiacov v armáde. To zodpovedá skutočnosti, že Južná Kórea je stále vo vojnovom stave s KĽDR, keďže po prímerí v roku 1953 neuzavreli mierovú zmluvu.
Selektívna povinná vojenská služba bola témou predvolebnej kampane I Če-mjonga. Prezident sa zaviazal zachovať povinnú službu, avšak umožniť oprávneným uchádzačom zvoliť si dobrovoľnícku alebo alternatívnu formu služby a upraviť jej podmienky tak, aby sa riešil problém klesajúceho počtu vojakov, ktorý je dôsledkom demografických zmien.
